Koncepcia rozvoja Štúrova v oblasti tepelnej energetiky

Mesto Štúrovo

Námestie slobody 1, 943 01 Štúrovo

Predkladá : SEA , regionálna pobočka

Hurbanova 59, Trenčín 911 01

Ing. Miroslav Žilinský, riaditeľ september 2006

OBSAH

1. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU........................................................................... 7

1.1 Analýza územia.......................................................................................................... 7

1.1.1 Správne členenie obce............................................................................................... 8

1.1.2 Demografické podmienky........................................................................................... 9

1.1.3 Klimatické podmienky............................................................................................... 10

1.1.4 Geografické údaje..................................................................................................... 12

1.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení..................................................... 12

1.2.1 Zariadenia na výrobu, z ktorých je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytový a verejný sektor 13

1.2.2 Zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor (priemysel, poľnohospodárstvo, obchody, služby a pod.)............................................................................................ 17

1.2.3 Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú zástavbu................................... 18

1.3 Analýza zariadení na spotrebu tepla......................................................................... 18

1.3.1 Zariadenia na spotrebu tepla pre bytový a verejný sektor........................................ 18

1.3.2 Zariadenia na spotrebu tepla pre podnikateľský sektor............................................ 21

1.3.3 Zariadenia na spotrebu tepla pre individuálnu výstavbu........................................... 21

1.4 Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla......................................................................................................... 22

1.4.1 Analýza využitia ZP v závislosti na jeho cene a dovoze........................................... 23

1.5 Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie 23

1.6 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor....... 24

1.6.1 Rozdelenie podľa dodaného tepla a vyrobeného tepla............................................. 24

1.6.2 Energetická bilancia výroby a spotreby tepla bytového a verejného sektoru........... 25

1.6.3 Energetická bilancia výroby a spotreby tepla podnikateľského sektoru................... 29

1.6.4 Energetická bilancia individuálnych zdrojov tepla..................................................... 29

1.7 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie.......................................... 29

1.7.1 Biomasa.................................................................................................................... 30

1.1.1.1 Technicky využiteľný potenciál biomasy.................................................... 30

1.1.1.2 Potencionálne zdroje dendromasy.............................................................. 32

1.1.1.3 Potencionálne zdroje poľnohospodárskej biomasy..................................... 33

1.1.1.4 Možnosti využitia biomasy v meste Štúrovo.............................................. 35

1.7.2 Slnečná energia........................................................................................................ 36

1.1.1.5 Využitie slnečnej energie............................................................................. 36

1.1.1.6 Technicky využiteľný potenciál solárnej energie SR.................................. 40

1.7.3 Geotermálna energia................................................................................................ 42

1.7.4 Využitie tepelných čerpadiel..................................................................................... 43

1.7.5 Malé vodné elektrárne............................................................................................... 44

1.7.6 Veterná energia......................................................................................................... 44

1.7.7 Využitie druhotných energetických zdrojov.............................................................. 44

1.7.8 Analýza využitia kogeneračnej jednotky................................................................... 44

1.7.9 Porovnanie základných energetických vstupov na výrobu jedného GJ tepla........... 46

1.8 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území obce................................................ 51

2. Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia obce....................................................................................................................... 52

2.1 Formulácia alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení..... 52

2.2 Vyhodnotenie opatrení na realizáciu jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení................................................................................................... 54

2.2.1 Druhy úsporných opatrení........................................................................................ 54

2.2.2 Beznákladové opatrenia........................................................................................... 54

2.2.3 Nízkonákladové opatrenia......................................................................................... 55

2.2.4 Vysokonákladové opatrenia...................................................................................... 55

2.2.5 Súhrn navrhnutých opatrení...................................................................................... 56

2.2.6 Definovanie variantov................................................................................................ 57

2.2.6.1 Variant č. 1................................................................................................... 57

2.2.6.2 Variant č. 2................................................................................................... 58

2.3 Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení 59

2.3.1 Metóda hodnotenia.................................................................................................... 59

2.3.2 Vyhodnotenie variantov............................................................................................. 61

2.3.3 Enviromentálne hodnotenie variantov....................................................................... 62

2.3.4 Výber optimálneho variantu...................................................................................... 63

2.3.5.2 Metodika a kritériá výberu........................................................................... 63

2.3.5.2 Zhrnutie variantov........................................................................................ 64

3. Závery a doporučenia pre rozvoj tepelnej energetiky na území mesta 66

3.1 Návrh záväznej časti energetickej koncepcie mesta Štúrovo.................................. 66

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1 Počet obyvateľov mesta Štúrovo v dlhodobej retrospektíve. 9

Tabuľka 2 Skladba obyvateľov mesta Štúrovo v roku 2001. 9

Tabuľka 3 Prognóza počtu obyvateľov v Štúrove do r. 2015. 9

Tabuľka 4 Domový a bytový fond v meste Štúrovo v r. 2001. 10

Tabuľka 5 Priemerná teplota ovzdušia. 11

Tabuľka 6 Priemerné zrážky. 11

Tabuľka 7 Priemerná vlhkosť vzduchu. 11

Tabuľka 8 Normalizované klimatické podmienky. 11

Tabuľka 9 Kotly a horáky v CTZ. 14

Tabuľka 10 Kotly v kotolni K4. 15

Tabuľka 11 Kotly v Kotolni 2 x 8 b.j. 16

Tabuľka 12 Počty zdrojov a ich inštalovaný výkon pre bytový a verejný sektor 17

Tabuľka 13 Počty zdrojov a ich inštalovaný výkon pre podnikateľský sektor 17

Tabuľka 14 Sumarizácia spotrieb a vykonaných opatrení pre bytový a verejný sektor - CTZ... 19

Tabuľka 15 Sumarizácia spotrieb a vykonaných opatrení pre bytový a verejný sektor - kotolne... 19

Tabuľka 16 Množstvo a druh spotrebovaného paliva. 22

Tabuľka 17 Množstvo spotrebovaného tepla v palive. 22

Tabuľka 18 Súčasný stav produkcie emisií 24

Tabuľka 19 Množstvo dodaného a vyrobeného tepla. 24

Tabuľka 20 Členenie spotreby tepla podľa účelu využitia pre bytový a verejný sektor – CTZ... 26

Tabuľka 21 Členenie spotreby tepla podľa účelu využitia pre bytový a verejný sektor - kotolne... 27

Tabuľka 22 Rozdelenie územia podľa využitia. 35

Tabuľka 23 Súhrn navrhovaných opatrení, nákladov a ročných úspor pri ich realizácii 56

Tabuľka 24 Tabuľky vstupných hodnôt a výsledkov ekon. hodnotenia variantov. 61

Tabuľka 25 Súčasný stav produkcie emisií 63

Tabuľka 26 Zníženie emisií – rozdiel súčasného stavu a variantov č. 1, 2 a 3. 63

Tabuľka 27 Ekonomické vyhodnotenie variantov. 64

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1 Situačná schéma polohy obce. 7

Obrázok 2 Situačná schéma mesta Štúrovo. 8

Obrázok 3 Mapa sústavy CTZ. 12

Obrázok 4 Centrálny tepelný zdroj 13

Obrázok 5 OST POS 1. 14

Obrázok 6 Kotolňa K 4 15

Obrázok 7 Kotolňa 2 x 8 b.j. 16

Obrázok 8 Graf realizovaných opatrení v bytových domoch - CTZ. 19

Obrázok 9 Graf realizovaných opatrení v bytových domoch - kotolne. 20

Obrázok 10 Tabuľka normatívov spotrieb tepla podľa vyhlášky č.328. 21

Obrázok 11 Graf dodaného tepla v palive podľa sektorov. 23

Obrázok 12 Tabuľka normatívov OST a rozvodov podľa vyhlášky č.328. 25

Obrázok 13 Graf vyrobeného tepla po sektoroch. 25

Obrázok 14 Graf spotrebovaného tepla podľa účelu spotreby pre bytový a verejný sektor - CTZ. . 26

Obrázok 15 Graf spotrebovaného tepla podľa účelu spotreby pre bytový a verejný sektor - CTZ. . 27

Obrázok 16 Normatívne ukazovatele spotreby tepla na prípravu TV podľa vyhlášky č.328/2005 Z.z. 28

Obrázok 17 Tabuľka cien ZP v niektorých krajinách EÚ. 47

Obrázok 18 Tabuľka ceny ZP pre domácnosť pre rok 2006. 47

Obrázok 19 Tabuľka ceny ZP pre maloodber pre rok 2006. 48

Obrázok 20 Tabuľka ceny ZP pre veľkoodber a návrh cien ÚRSO na rok 2006. 48

Obrázok 21 Graf predpokladaného vývoja cien ZP a biomasy - slamy v prepočte na Sk/GJ. 50

Obrázok 22 Ročné spotreby a náklady na realizáciu opatrení 58

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sekcia výrobných a sieťových odvetví

Metodické usmernenie

zo dňa 15. apríla 2005,

č. 952/2005-200

ktorým sa určuje postup pre tvorbu

koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky

Článok 1

Predmet úpravy

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydáva podľa § 29 zákona č.657/2004 Z. z. Metodické usmernenie pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky, ktorým sa určuje jej minimálna obsahová náplň a rozsah spracovania.

Vypracovaná koncepcia rozvoja obce v tepelnej energetike sa po schválení obecným zastupiteľstvom stáva súčasťou územnoplánovacej dokumentácie obce.

Na základe vyššie uvedeného a zmluvy o dielo bola vypracovaná „ Koncepcia rozvoja Štúrova v oblasti tepelnej energetiky“ na obdobie 10 rokov.

Zadávateľ koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike

Názov/meno	Mesto Štúrovo
Adresa	Námestie slobody 1, 943 01 Štúrovo
Kontaktná osoba	Mgr. Ján Oravec, primátor mesta
Telefón	036//7511073	Fax	036/7511472
IČO	309303	DPH SK	2021060789

Spracovateľ koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike

Meno	SEA, regionálna pobočka Trenčín
Adresa	Hurbanova č.59
Telefón	032/7437446
E-mail	miroslav.zilinsky@seatn.sk
IČO/DPH SK	00002801 / 2020877749
Spolupráca	Ing. Vincent Mertan, Milan Pugzík,

1. ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU

1.1 Analýza územia

Mesto Štúrovo sa rozkladá v rovinatom krajinnom prostredí východného výbežku Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule na ľavom brehu Dunaja na Slovensko - maďarskej hranici, je najjužnejšie ležiacim mestom na Slovensku. Južnú hranicu tvorí rieka Dunaj, na východe je Hron a Ipeľ.

Severovýchodne od mesta sa strmo dvíhajú vulkanické skaly Kováčovských kopcov. Najvyšší vrch tejto štátnej prírodnej rezervácie je 395 m vysoká Burda.

Na severozápade mesto ohraničuje Štátna prírodná rezervácia Vŕšok /Hegyfarok/, v blízkosti mesta sa nachádza niekoľko prírodných pozoruhodností.

V meste žije približne 11.320 obyvateľov, z toho je 73,8 % maďarskej národnosti, 24,6 % slovenskej a 1,6 % inej národnosti. (zdroj : http://www.sturovo.org ).

Územie mesta bolo osídlené už v kamennej dobe. Prvá, písmom doložená zmienka o osídlení územia dnešného mesta, je spojená s vybudovaním rímskej vojenskej kolónie Salva Mansio na území dnešného Ostrihomu a predsunutým castellom Anávum na ľavom brehu Dunaja v 2 storočí nášho letopočtu.

Obec počas svojej existencie niekoľkokrát zmenila názov (Kakat, Parkany, Párkány, Parkan, Štúrovo – 1948)

Podrobnejšie informácie o meste je možné získať na internetovej adrese www.sturovo.sk .

Obrázok 1 Situačná schéma polohy obce

1.1.1 Správne členenie obce

Obrázok 2 Situačná schéma mesta Štúrovo

Administratívne územie mesta Štúrovo tvorí sídelná jednotka – urbanistický obvod Štúrovo. Celková výmera územia je 3 722 ha, z čoho cca 750 ha tvorí zastavané územie vrátane rezervných a výhľadových plôch.

Zastavané územie predstavuje pomerne kompaktný celok cestne prepojený na prednádražný priestor s priemyselnou zónou a v južnej časti s areálom bývalých JCP, v súčasnosti komplexom Smurfit KAPPA.

Centrálnu časť mesta tvorí polyfunkčný priestor pre zariadenia obchodno – obslužných aktivít v parteri objektov v kombinácii s obytnou funkciou na poschodiach a v podkroviach.

Obytné územie, ktorého súčasťou je aj občianska vybavenosť, sa rozkladá prevažne v juhozápadnej časti mesta, hromadná bytová výstavba je kumulovaná na sídliskách Terasy I a II na juhozápadnom okraji obytnej zóny a sídliskom Dunaj na južnom okraji.

Výrobné plochy sú koncentrované prevažne v západnej časti a rozptýlene sa nachádzajú na viacerých lokalitách v meste.

1.1.2 Demografické podmienky

V dlhodobej retrospektíve sa počet obyvateľov mesta Štúrovo vyvíjal takto (údaje poskytol Bytový podnik, Štúrovo):

Tabuľka 1 Počet obyvateľov mesta Štúrovo v dlhodobej retrospektíve

rok	počet obyvateľov	rok	počet obyvateľov
1869	3 162	1970	8 456
1900	4 424	1980	10 160
1930	6 145	1991	13 347
1961	6 533	2001	11 708

Z dlhodobého vývoja počtu obyvateľov vidíme, že do roku 1991 malo mesto stúpajúci počet obyvateľov, v súčasnosti je trend počtu obyvateľstva klesajúci.

Tabuľka 2 Skladba obyvateľov mesta Štúrovo v roku 2001

Trvale bývajúce obyvateľstvo spolu	11 708
muži	5 611
ženy	6 097
Podiel žien z trvale bývajúceho obyvateľstva v perc.:	50,07%
Ekonomicky aktívne osoby spolu	6 406
muži	3 261
ženy	3 145
Podiel ekonomicky aktívnych z trvale bývajúceho obyvateľstva v perc.	54,7%

Podľa údajov mesta Štúrovo sa uvažuje s nasledovným vývojom počtu obyvateľov:

Tabuľka 3 Prognóza počtu obyvateľov v Štúrove do r. 2015

Rok	stav	výhľad	prírastok	Index rastu 2001 - 2015
2001	11 708
2005	11 170		- 538	95,40
2015		13 000	1 830	116,38

Bytové priestory

Obytné priestory mesta Štúrovo sú tvorené pôvodnými stavbami najmä rodinných domov, neskôr počnúc rokom 1965 až 1980 bola realizovaná výstavba bytoviek v súvislosti s realizáciou papierenského kombinátu JCP Štúrovo. V južnej časti mesta boli vybudované pôvodné sídliská Dunaj I,. II a Terasy I, II. Bytovky sú v nich zásobované tepelnou energiou z CTZ.

Tabuľka 4 Domový a bytový fond v meste Štúrovo v r. 2001

Domy spolu	1 357
Trvale obývané domy spolu	1 161
z toho: rodinné domy	881
Neobývané domy	183
Byty spolu	4 592
Trvale obývané byty spolu	4 232
z toho: v rodinných domoch	912
Neobývané byty	323

Nebytové priestory a podnikateľské subjekty

Materské školy na nachádzajú na ulici Lipová 2 a Družstevný rad 22. Ďalej na Bartókovej ul. č.38 a na Adyho ulici č.2.

Základné školy sa nachádzajú na Adyho ul. č. 6 a 9, Špeciálna základná škola je na Lipovej ul. č.6.

Základná umelecká škola je v prenajatej mestskej budove na ulici Komenského. Na brehu Dunaja v blízkosti mestského úradu je Detský domov.

Gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským a slovenským sa nachádzajú na Adyho ulici. Združená stredná škola je umiestnená na okraji mesta , na ulici Sv. Štefana č.81 smerom na papierenskú fabriku Smurfit Kappa Štúrovo, Súkromná obchodná akadémia sa nachádza na ulici Sv. Štefana č. 36.

Pre kultúrne vyžitie slúži Mestské kultúrne stredisko, Centrum voľného času, Mestská knižnica a Klub dôchodcov na Hlavnej ulici.

Pre potreby telesnej výchovy a športov slúži TJ Juhcelpap Štúrovo.

Zdravotná starostlivosť je poskytovaná na Poliklinike v Štúrove s organizačným, odborným a kapacitným prepojením s nemocnicou v Ostrihome (MR). Pre potreby zamestnancov Smurfit Kappa Štúrovo ako i časti obyvateľstva mesta slúžia zdravotnícke priestory priamo v Smurfit Kappa Štúrovo. Na území mesta sú tri lekárne.

Maloobchod a služby rôzneho druhu sú centralizované v priestoroch pešej zóny v severovýchodnej časti mesta a nadväznej Hlavnej ulice a prislúchajúcich ulíc Sobieského , Hasičská, Sv. Štefana, Jesenského a Nánanskej ulice.

1.1.3 Klimatické podmienky

Štúrovo je najteplejšie mesto v Slovenskej republike – patrí do klimatickej oblasti teplej, podoblasti suchej, okrsku teplého a suchého s miernou zimou a dlhším slnečným svitom.

Podľa zdroja http://www.sturovo.com sú priemerné údaje o stave ovzdušia z rokov 1931-1980 nasledovné:

Tabuľka 5 Priemerná teplota ovzdušia

Priemerná teplota ovzdušia v mesiacoch
Mesiac	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12
Teplota v °C	-1.8	0.3	5.3	11	15.8	18.9	21	20.3	16.6	10.8	5.5	0.8
Dlhoročný priemer	10,4 °C

Priemerné charakteristické teploty :

· 0 °C od 18.februára do 15.decembra.

· 5 °C od 22.marca do 10.novembra.

· 10 °C od 17.apríla do 15 októbra.

· 15 °C od 18.mája do 18 septembra.

Tabuľka 6 Priemerné zrážky

Priemerné zrážky v mesiacoch
Mesiac	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12
Množstvo v mm	31	33	32	37	60	69	64	57	38	50	54	41
Dlhoročný priemer	47,17 mm
Priemer.ročný úhrn	566 mm

Tabuľka 7 Priemerná vlhkosť vzduchu

Priemerná vlhkosť vzduchu v mesiacoch
Mesiac	1	2	3	4	5	6	7	8	9	10	11	12
Vlhkosť v %.	83	79	71	67	68	67	66	67	70	77	83	87
Dlhoročný priemer	74 %

Veternosť v meste a na jeho okolí je mierna. Rieka Dunaj, Hron a Ipeľ ako aj sieť vodných nádrží v okolí pôsobia priaznivo na mikroklímu okolia.

Podľa STN 73 0540-3 sa Štúrovo nachádza v teplotnej oblasti 1 s vonkajšou výpočtovou teplotou t_e = - 11°C

Podľa STN 38 3350 - Zmena a – Zásobovanie teplom, platia pre Štúrovo nasledujúce normalizované klimatické podmienky:

Tabuľka 8 Normalizované klimatické podmienky

	jednotka
Lokalita	Štúrovo (Komárno)
Priemerná vonkajšia teplota t_es	4,2	°C
Definovaná teplota pre zahájenie vykurovania	13	°C
Počet dní vykurovacieho obdobia	210
Počet dennostupňov D = d (t_is-t_es) pre t_is = 20°C	3 318	°D

1.1.4 Geografické údaje

- Nadmorská výška : 110 m

- Zemepisná dĺžka E 18°43´

- Zemepisná šírka : N 47°48´

- Rozloha mesta : 37,22 km²

(zdroj http://www.sturovo.org )

V severnej časti Štúrova sa nachádza jedno z najväčších kúpalísk na Slovensku VADAŠ, rozprestierajúce sa na 24 ha. Pri ňom vyviera prameň vody, teplej 38˚C.

1.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení

Obrázok 3 Mapa sústavy CTZ

K4

POS4

2x8bj

POS3

VS4

VS1

VS2

VS3

SOS

POS2

POS1

CTZ

Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení bola vykonaná po jednotlivých súboroch v členení: bytový a verejný sektor, podnikateľský sektor a sektor individuálnej bytovej výstavby.

Všetky údaje použité v nižšie uvedených tabuľkách sú z roku 2005.

1.2.1 Zariadenia na výrobu, z ktorých je zabezpečovaná dodávka tepla pre bytový a verejný sektor

Do roku 1999 bolo teplo pre bytový a verejný sektor dodávané spoločnosťou Kappa Štúrovo a.s. prostredníctvom HVS (hlavnej výmenníkovej stanice) umiestnenej v jej areáli . HVS bola napájaná parou o tlaku 0,6 MPa a teplote 180°C. Nachádzali sa v nej tri výmenníky tepla para – voda, ktoré prostredníctvom obehových čerpadiel dodávali horúcu vodu cez horúcovodný primárny rozvod s teplotným spádom 130/70°C do súčasných odovzdávacích staníc tepla voda – voda.

V roku 1999 bola uvedená do prevádzky nová plynová kotolňa, ktorá slúži ako centrálny tepelný zdroj (CTZ). Technológia HVS bola demontovaná a zlikvidovaná, stavebný objekt zostal nevyužitý. Vonkajší potrubný rozvod od HVS je odstavený a nevyužívaný a mesto ho odpredalo.

Výrobu a dodávku tepla na území Štúrova zabezpečuje hlavne Bytový podnik, mestský podnik, ktorý sa orientuje na bytovo-komunálnu oblasť. Výroba tepelnej energie je zabezpečovaná centralizovane z troch zdrojov:

- Centrálny tepelný zdroj na Jesenského ul. č. 69

- Kotolňa K4 na Orechovej ul. č.41

- Kotolňa 2 x 8 b.j. na Jesenského ul. č. 59 - 61

Centrálny tepelný zdroj na Jesenského ul. č. 69

Obrázok 4 Centrálny tepelný zdroj

Centrálny tepelný zdroj (CTZ) je plynová strednotlaková horúcovodná kotolňa, umiestnená v samostatnom stavebnom objekte, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1999. V plynovej kotolni sú umiestnené 3 plynové horúcovodné kotly Viessmann Turbomat RN – HW s výkonom 5 200 kW zapojené do kaskády. Inštalovaný výkon kotolne je 15,6 MW. Kotly sú vybavené plynovými horákmi Weishaupt 670/1-AZM-NR s výkonom max 5 715 kW s plynulou reguláciou výkonu.

Tabuľka 9 Kotly a horáky v CTZ

Položka	Jednotka	K 1, K 2, K 3
Výrobca		Viessmann
Typ kotla		Turbomat RN – HW
Rok výroby, GO		1998
Palivo		ZP
Výkon	kW	5 200
Garančná účinnosť	%	89 - 91
Médium (para, voda)		HV
Horák		670/1-AZM-NR
Výrobca		Weishaupt
Výkon	kW	max 5 715

Horúcovodná kotolňa pracuje vo vykurovacom systéme s tepelným spádom 120/80°C, ktorý je menený v závislosti od vonkajšej teploty. Kotolňa je vybavená dispečerským pracoviskom vybaveným počítačom so softvérom pre zber, zobrazovanie a archiváciu prevádzkových hodnôt , na ktoré sú pripojené riadiace jednotky Siemens kotolne a deviatich OST.

Zemný plyn pre CTZ je zabezpečený z regulačnej stanice plynu na ulici Železiarsky svah stredotlakovou plynovou prípojkou 100 kPa, DN 140.

Teplo z CTZ je vedené primárnym potrubným rozvodom do 14 odovzdávacích staníc tepla, z ktorých 9 slúži pre zásobovanie teplom organizácií verejného sektoru a bytov v správe Bytového podniku a Stavebného bytového družstva(POS 1, POS 2, POS 3, POS 4, SOS, VS 1, VS 2, VS 3, VS 4) a 5 OST zásobuje teplom bytový sektor (ST 42 b.j.) a verejný sektor (ST Administratívne centrum, ST ZsŠ, ST Poliklinika, ST TJ).

Odovzdávacia stanica POS 1 bola v rokoch 2004 - 2005 zrekonštruovaná a boli v nej inštalované doskové výmenníky na prípravu tepla pre ÚK a TV. Zrekonštruovaný bol aj primárny rozvod k POS 1 a sekundárne rozvody z POS 1 k objektom s použitím predizolovaných potrubí.

Obrázok 5 OST POS 1

V odovzdávacích staniciach POS 2 – 4, SOS, VS 1 – 4 je pripravované teplo pre ÚK v trubkových ohrievačoch vody, príprava TV je zabezpečená trubkovými zásobníkovými ohrievačmi vody.

Primárne rozvody sú vo veku cca 30 rokov, sú uložené v kanáloch a izolované sklenou vatou a sadrovým záterom. Celková dĺžka primárnych tepelných rozvodov je 3 131 m.

Centrálny tepelný zdroj zabezpečuje teplo pre 3 021 bytov.

V roku 2005 predstavovala tepelná energia meraná na výstupe CTZ celkom 132 829 GJ pri celkovej spotrebe zemného plynu 4 304 605 m³.

Kotolňa K4 na Orechovej ul. č.41

Obrázok 6 Kotolňa K 4

Kotolňa K 4 je plynová nízkotlaková teplovodná kotolňa, umiestnená v suteréne bytového domu, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1996. V plynovej kotolni sú umiestnené 3 plynové kotly Hőterm s výkonom 87 kW. Inštalovaný výkon kotolne je 261 kW.

V zásobovaných domoch sú umiestnené zásobníkové ohrievače TV. V kotolni je pripravované teplo pre 32 bytov. V októbri 2006 sa uvažuje s odstavením kotolne.

Tabuľka 10 Kotly v kotolni K4

Položka	Jednotka	K 1, K 2, K 3
Výrobca		Maďarsko
Typ kotla		Hőterm 87 ESB
Rok výroby, GO		1996
Palivo		ZP
Výkon	kW	87
Garančná účinnosť	%	86
Médium (para, voda)		TV

Kotolňa 2 x 8 b.j. na Jesenského ul. č. 59 - 61

Obrázok 7 Kotolňa 2 x 8 b.j.

Kotolňa K 2 x 8 b.j. je plynová nízkotlaková teplovodná kotolňa, umiestnená v samostatnej miestnosti na prízemí bytového objektu, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1996. V plynovej kotolni sú umiestnené 4 plynové kotly Destila s výkonom 49,5 kW a zásobníkový ohrievač TV. Inštalovaný výkon kotolne je 198 kW. Kotolňa zásobuje teplom 16 bytov

Tabuľka 11 Kotly v Kotolni 2 x 8 b.j.

Položka	Jednotka	K 1, K 2, K 3, K 4
Výrobca		Destila, Brno
Typ kotla		DPL 49,5
Rok výroby, GO		1996
Palivo		ZP
Výkon	kW	49,5
Garančná účinnosť	%	88
Médium (para, voda)		TV

V správe Bytového podniku m.p., Štúrovo je ďalších 7 kotolní :

- Kotolňa 15 b.j., Jesenského 42, s kotlami Destila 3 x 37 kW

- Kotolňa DOS, Sobieskeho 20, s kotlami Destila 2 x 31 kW

- Kotolňa 4 b.j. – 48, Sv. Štefana 48, s kotlami MINI therm 1 x 35 kW

- Kotolňa 4 b.j. – 26, Sv. Štefana 26, s kotlami MINI therm 1 x 35 kW

- Kotolňa Mestská knižnica, Nám. Sv. Imricha 4, s kotlami Destila 2 x 37 kW

- Kotolňa Adyho 8, Adyho 8 A, D, s kotlami Moratherm 2 x 18 kW

Adyho 8 B, C, s kotlami Moratherm 2 x 18 kW

- Kotolňa Kasárenská 38, s kotlami Viessmann –Vitodens 200, 4 x 60 kW

Tabuľka 12 Počty zdrojov a ich inštalovaný výkon pre bytový a verejný sektor

Názov	*Počet zdrojov tepla a ich inštalovaný výkon podľa paliva*
zdroja	OST		Zemný plyn		El.energia		Tuhé palivo		Kvap. palivo		Ost. palivá		Spolu
	Počet	MW	Počet	MW	Počet	MW	Počet	MW	Počet	MW	Počet	MW	výkon
CTZ			1	15,6									15,60
Kotolňa K4			1	0,261									0,26
Kotolňa 2x8b.j.			1	0,198									0,20
Kotolňa 15 b.j.			1	0,111									0,11
Kotolňa DOS			1	0,063									0,06
Kot. 4b.j.-48			1	0,035									0,04
Kot. 4b.j.-26			1	0,035									0,04
Kot. Mest.kniž			1	0,074									0,07
Kot. Adyho 8			1	0,072									0,07
Kot.Kasáren.38			1	0,24									0,24
Spolu			10	16,69									16,69

1.2.2 Zariadenia na výrobu tepla pre podnikateľský sektor (priemysel, poľnohospodárstvo, obchody, služby a pod.)

V Štúrove je väčšia časť priemyselnej zóny situovaná do juhozápadnej (areál Smurfit Kappa, a.s.) a západnej časti mesta, zariadenia maloobchodu a služieb sa nachádzajú prevažne v centrálnej časti.

Najväčším podnikateľským subjektom v Štúrove je papierenský kombinát Smurfit Kappa Štúrovo. Firma predáva teplo organizáciám, ktoré sídlia v jej areáli v prenajatých alebo odkúpených priestoroch. Zdrojom tepla je parná kotolňa s 3 vysokotlakými kotlami na výrobu pary s výkonom 2 x 125 t/h a 1 x 150 t/h, tlakom pary 9,5 MPa a teplotou 535°C spaľujúcimi čierne uhlie, hnedé uhlie a ZP.

Ďalším väčším subjektom je BOKK – net, s.r.o. Štúrovo, ktorá vyrába hygienické potreby z papiera. Zdrojom tepla je plynová kotolňa s kotlami 3 x 100 kW.

Podnikateľské subjekty majú prevažne vlastné zdroje tepla, ktorými sú plynové kotolne. Počty zdrojov s ich inštalovanými výkonmi od subjektov, od ktorých boli získané informácie , sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 13 Počty zdrojov a ich inštalovaný výkon pre podnikateľský sektor

Názov	*Počet zdrojov tepla a ich inštalovaný výkon podľa paliva*
zdroja	OST		Zemný plyn		El.energia		Tuhé palivo		Kvap. palivo		Ost. palivá		Spolu
	Počet	MW	Počet	MW	Počet	MW	Počet	MW	Počet	MW	Počet	MW	výkon
Kappa			1	144,5			1	241					385,50
Billa			1	0,086									0,09
COOP Jednota			1	0,144									0,14
Lidl SR			1	0,09									0,09
Slov. sporiteľňa			1	0,15									0,15
VÚB a.s.			1	0,2									0,20
TransCom s.r.o.			1	0,216									0,22
BOOK-net s.r.o.			1	0,3									0,30
MGDS a.s. „Fontana“			1	0,076									0,08
Vadaš s.r.o. Hotel Thermal			1	0,25									0,25
Vdaš s.r.o. Práčovňa			1	0,1									0,10
ŽSR –Kasáreň vl.čiat							1	0,12					0,12
ŽSR - Okál			1	0,168									0,17
M+H Invest s.r.o. + ČSO Banka			1	0,14									0,14
Spolu			14	146,4				241					387,54

1.2.3 Zariadenia na výrobu tepla pre individuálnu bytovú zástavbu

Individuálna bytová zástavba sa nachádza na celom území mesta, situovaná je prevažne v strednej a západnej časti mesta. Podľa údajov zo Sčítania obyvateľov z roku 2001 sa v Štúrove nachádza 881 rodinných domov. Teplo na vykurovanie a prípravu TV je zabezpečované vlastnými kotlami spaľujúcimi zemný plyn. Údaje o spotrebách ZP a inštalovaných výkonoch neboli poskytnuté.

Za predpokladu, že jeden rodinný dom má potrebu tepla na vykurovanie a prípravu TV 18 kW, ročná potreba tepla, stanovená v zmysle STN 38 3350 s uvažovaním nočných útlmov, predstavuje 122 GJ, čo je pre 881 rodinných domov 107 280 GJ. Pri výhrevnosti zemného plynu 34,21 MJ/m³ a predpokladanej účinnosti zdrojov tepla 0,86% sa jedná o ročnú spotrebu 3,646 mil. m³ zemného plynu.

1.3 Analýza zariadení na spotrebu tepla

1.3.1 Zariadenia na spotrebu tepla pre bytový a verejný sektor

Bytová zástavba je realizovaná prevažne v južnej a juhozápadnej časti mesta, objekty verejného sektoru sa nachádzajú prevažne v južnej a východnej časti mesta.

Na základe údajov, ktoré sú uvedené v tabuľkách „Základné údaje o dodávke a spotrebe tepla v objektoch“ v prílohovej časti, bola spracovaná sumarizácia spotrieb tepla na ÚK a ohrev TV a prehľad opatrení na zníženie spotreby energie vykonaných na objektoch.

Tabuľka 14 Sumarizácia spotrieb a vykonaných opatrení pre bytový a verejný sektor - CTZ

			*Počet objektov*
*Tepelný zdroj CTZ - OST*	*ÚK [GJ]*	*TV [GJ]*	Zateplenie objektu	Zateplenie strechy	Ekvitermická regulácia	Hydraulické vyregulovanie	TRV	Pomerové merače tepla
POS 1	11 978	5 317	1	0	5	11	11	11
POS 2	12 115	5 797	2	0	5	9	9	9
POS 3	13 198	5 228	2	0	4	9	9	9
POS 4	18 649	10 161	0	0	3	14	14	14
SOS	5 431	3 116	0	0	2	6	6	6
VS 1	1 401	520	0	0	2	3	3	3
VS 2	3 126	1 040	0	0	1	3	3	3
VS 3	2 749	1 186	0	0	0	3	3	3
VS 4	2 804	1 146	0	0	2	6	6	6
ostatné	11 719	0	0	0	1	1	1	1
*Spolu*	83 170	33 511	5	0	25	65	65	65

Tabuľka 15 Sumarizácia spotrieb a vykonaných opatrení pre bytový a verejný sektor - kotolne

			*Počet objektov*
*Tepelné zdroje*	*ÚK [GJ]*	*TV [GJ]*	Zateplenie objektu	Zateplenie strechy	Ekvitermická regulácia	Hydraulické vyregulovanie	TRV	Pomerové merače tepla
2x8 b.j.	752	202	0	0	1	0	0	0
15 b.j.	438	99	0	0	1	0	1	1
DOS	457	0	0	0	0	0	0	0
K 4	1 373	392	0	0	4	0	4	4
*Spolu*	53 379	18 783	0	0	6	0	5	5

Obrázok 8 Graf realizovaných opatrení v bytových domoch - CTZ

Obrázok 9 Graf realizovaných opatrení v bytových domoch - kotolne

Z bytových objektov, ktoré sú zásobované teplom z CTZ cez OST, je v správe Bytového podniku 25 objektov a v správe SBDO 40 objektov. Všetky objekty majú hydraulicky vyregulované vykurovacie sústavy a vykurovacie telesá opatrené termoregulačnými ventilmi a pomerovými meračmi. Všetky objekty v správe Bytového podniku majú ekvitermickú reguláciu a 5 objektov v správe SBDO má zrealizované zateplenie obvodového plášťa.

Z celkového počtu 65 bytových objektov vykurovaných z CTZ dosahuje 100% hospodárnosť 91% objektov, čo predstavuje 88% (22 objektov) z 25 objektov v správe BP a 92,5% (37 objektov) zo 40 objektov v správe SBDO.

Hospodárnosť nižšiu ako 100% dosahuje 9% zo všetkých vykurovaných bytových objektov z CTZ. Z 25 objektov v správe BP je to 12% (3 objekty) a zo 40 objektov v správe SBDO je to 7,5% (3 objekty).

Z bytových objektov, ktoré sú zásobované teplom z plynových kotolní v správe BP uvedenými v tabuľke „Tabuľka 15“, boli získané údaje z 8 objektov. V 6 objektoch je zavedená ekvitermická regulácia, v 5 objektoch sú vykurovacie telesá opatrené termoregulačnými ventilmi a pomerovými meračmi.

Žiadny zo zistených objektov nedosahuje 100% hospodárnosť, hospodárnosť sa pohybuje v rozpätí 48 – 91%.

Hospodárnosť objektov je vypočítaná jednoduchým prepočtom:

Q_n

H = ── . 100 (%) , kde

Q_s

H - hospodárnosť

Q_n– normatívna merná spotreba tepla na vykurovanie (GJ/m².D)

Q_s– skutočná merná spotreba tepla na vykurovanie (GJ/m².D)

m².D – m² mernej plochy . dennostupne

Obrázok 10 Tabuľka normatívov spotrieb tepla podľa vyhlášky č.328

1.3.2 Zariadenia na spotrebu tepla pre podnikateľský sektor

Väčšina podnikateľských subjektov neuviedla rozdelenie spotrebovaného tepla na ÚK a TV ako i údaje o vykonaných opatreniach na zateplenie objektov. Z toho dôvodu nebola sumarizácia údajov zariadení na spotrebu tepla pre podnikateľský sektor spracovaná, nakoľko uvedené údaje by boli značne nepresné.

1.3.3 Zariadenia na spotrebu tepla pre individuálnu výstavbu

Pre objekty individuálnej bytovej výstavby nebolo poskytnuté rozdelenie spotrebovaného tepla na ÚK a TV ako i údaje o vykonaných opatreniach na zateplenie objektov.

Podľa výpočtu potreby tepla v časti 1.2.3 môžeme uvažovať s celkovou spotrebou tepla pre individuálnu bytovú výstavbu 107 280 GJ. Vzhľadom na to, že meranie tepla na ÚK a prípravu TV v rodinných domoch nie je, môžeme celkové teplo rozdeliť v pomere 70 % na vykurovanie a 30% na prípravu TV. Potom je spotreba tepla na vykurovanie 75 096 GJ a na prípravu TV 32 184 GJ.

Priemerná spotreba tepla na rodinný dom je 120 GJ. Keď odhadneme, že priemerný rodinný dom má vykurovanú plochu 130 m², merná spotreba tepla na vykurovanie vychádza cca 0,76 GJ/m². Je to pomerne vysoká hodnota, ktorá poukazuje na možnosť realizácie opatrení zameraných na úspory tepla.

1.4 Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla

V meste Štúrovo bol hlavným palivom na výrobu a dodávku tepla v r. 2005 zemný plyn naftový, s výnimkou podnikateľského sektoru – konkrétne spoločnosti Smurfit Kappa, kde prevládala výroba tepla z tuhých palív (čierne a hnedé uhlie).

V nasledujúcich tabuľkách sú rozdelené spotreby tepla v palive a v GJ podľa jednotlivých sektorov.

Tabuľka 16 Množstvo a druh spotrebovaného paliva

Zdroj	Množstvo a druh spotrebovaného paliva
	ZP [tis.m³]	HV [GJ]	HU [t]	ČU [t]	ŤVO [t]
bytový a verejný sektor	4 517,981
podnikateľský sektor	7 750,116		20 180	100 000	300
individuálna výstavba	3 646,403
Spolu	15 914,500	0	20 180	100 000	300

Tabuľka 17 Množstvo spotrebovaného tepla v palive

Zdroj	Množstvo a druh spotrebovaného paliva					Spolu
	ZP [GJ]	HV [GJ]	HU [GJ]	ČU [GJ]	ŤVO [GJ]	[GJ]
bytový a verejný sektor	154 560					154 560
podnikateľský sektor	265 131		353 150	2 580 000	12 540	3 210 821
individuálna výstavba	124 743					124 743
Spolu	544 435	0	353 150	2 580 000	12 540	3 490 125

Obrázok 11 Graf dodaného tepla v palive podľa sektorov

1.4.1 Analýza využitia ZP v závislosti na jeho cene a dovoze

V súčasnosti je v meste Štúrovo jediným dodávateľom zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Zdrojom plynu pre mestskú sieť je vysokotlakový plynovod Bánov – Nové Zámky – Štúrovo DN 200, PN 4 MPa, z ktorého sú vedené vysokotlakové odbočky pre mesto. Mestská sieť je stredotlaková DN 80 - 200.

Ceny zemného plynu v súčasnosti stúpajú a v budúcnosti sa budú i naďalej zvyšovať. Dôvodom je odbúranie štátnych dotácií cien za tepelnú energiu a postupná deregulácia cien ZP. Vysoká úroveň cien ropy Brent a ropných produktov, ako aj oslabovanie kurzu SKK/USD vplývajú na ďalší nárast nákupnej ceny zemného plynu. V poslednom období sa cena ropy a ropných produktov čiastočne stabilizovala, ale nestačila eliminovať ďalší nárast cien zemného plynu, keďže ceny zemného plynu nasledujú ceny ropy a ropných produktov s určitým oneskorením.

Teplo z centrálnych zdrojov je zatiaľ drahšie ako z malých kotolní. Aj napriek plynármi avizovaným zmenám, že cena plynu pre vlastné domové kotolne sa výrazne zvýši, stále zostáva aktuálna snaha odpájať sa od centrálnych zdrojov tepla a budovanie si vlastných domových kotolní s dočasne nižšími cenami za kúrenie. Rozdiel v cenách pre veľkoodberateľov a kategóriu M4, ktorú využívajú prevádzkovatelia malých kotolní, nie je taký výrazný, ako požadujú výrobcovia tepla. Treba mať na zreteli, kam smeruje vývoj cien plynu v horizonte najbližších rokov. Po úplnej liberalizácii cien plynu sa podľa predbežných prepočtov tento podiel zmení v prospech veľkoodberateľov ZP.

Vzhľadom na prudký rast ceny plynu v poslednom období sa hľadajú možnosti náhrady tohoto fosílneho paliva inými environmentálne prijateľnými, a to najmä obnoviteľnými zdrojmi. Potrebné investičné prostriedky pre zmenu palivovej základne majú skôr väčší dodávatelia tepla.

1.5 Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie

Výroba tepla v Štúrove je v bytovom a verejnom sektore zabezpečovaná prevažne z tepelných zdrojov spoločnosti Bytový podnik , ktorá je v tomto sektore aj najväčším znečisťovateľom ovzdušia.

Objekty podnikateľského sektoru sú zabezpečované teplom z vlastných kotolní. Najväčším podnikateľským subjektom a zároveň znečisťovateľom ovzdušia je Smurfit Kappa Štúrovo.

Objekty sektoru individuálnej bytovej výstavby sú zabezpečované teplom z vlastných plynových kotolní.

Najväčšie množstvá škodlivín sa produkujú predovšetkým vo forme CO₂, NO_x, uhľovodíkov, ťažkých kovov, v menšej miere SO₂ zo spaľovacích procesov. Znečisťovanie ovzdušia tuhými látkami (TL) je pri spaľovaní ZP minimálne. Zdroje tepla, vybavené novšími kotlami s novými typmi horákov, emisné limity všetkých znečisťujúcich látok neprekračujú.

Pre spoločnosť Bytový podnik vykonala merania hodnôt emisných veličín spoločnosť AEE-URAP s.r.o. Trenčín.

Z vykonaných meraní vyplynulo, že namerané hodnoty koncentrácií CO₂ a NO_x z kotlov CTZ neprekračujú určené emisné limity pre zdroje znečistenia.

Množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia vypočítané z emisných faktorov a zistenej spotreby paliva za rok 2005 pre mesto Štúrovo je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 18 Súčasný stav produkcie emisií

	ZP	ŤVO	ČU	HU	Spolu
TL [t/rok]	0,320	0,640	890,486	229,071	1 120,517
SO₂[t/rok]	0,154	0,900	1 097,463	362,695	1 461,212
NO_x[t/rok]	25,584	3,000	144,403	57,268	230,255
CO [t/rok]	5,117	0,177	4 332,090	859,014	5 196,398
CO₂[t/rok]	30 248,809	905,765	236 508,600	35 315,000	302 978,174

1.6 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor

1.6.1 Rozdelenie podľa dodaného tepla a vyrobeného tepla

Tabuľka 19 Množstvo dodaného a vyrobeného tepla

Zdroj	Dodané teplo do zdroja v palive (GJ)	Účinnosť zdroja	Vyrobené teplo (GJ)	Strata tepla (GJ)	Účinnosť OST, PR a SR	Dodané teplo do objektov (GJ)
bytový a verejný sektor	154 560	0,90	139 413	15 147	0,87	121 546
podnikateľský sektor	3 210 821	0,83	2 664 982	545 840	0,87	2 326 529
individuálna výstavba	124 743	0,86	107 279	17 464		107 279
Spolu	3 490 125		2 911 674	578 451		2 555 355

Obrázok 12 Tabuľka normatívov OST a rozvodov podľa vyhlášky č.328

Obrázok 13 Graf vyrobeného tepla po sektoroch

1.6.2 Energetická bilancia výroby a spotreby tepla bytového a verejného sektoru

Bytový sektor je vyhodnotený z hľadiska spotrebovaného tepla pre :

- vykurovanie

- ohrev TV

V nasledujúcich tabuľkách je uvedený odpočet predaného tepla v GJ podľa jednotlivých tepelných zdrojov za rok 2005 .

Tabuľka 20 Členenie spotreby tepla podľa účelu využitia pre bytový a verejný sektor – CTZ

Názov OST	Bytový a verejný sektor
CTZ	ÚK [GJ]	TV [GJ]	Spolu [GJ]
POS 1	11 978	5 317	17 295
POS 2	12 115	5 797	17 912
POS 3	13 198	5 228	18 426
POS 4	18 649	10 161	28 810
SOS	5 431	3 116	8 547
VS 1	1 401	520	1 921
VS 2	3 126	1 040	4 166
VS 3	2 749	1 186	3 935
VS 4	2 804	1 146	3 950
ostatné	11 719		11 719
Spolu	83 170	33 511	116 681

Obrázok 14 Graf spotrebovaného tepla podľa účelu spotreby pre bytový a verejný sektor – CTZ

Tabuľka 21 Členenie spotreby tepla podľa účelu využitia pre bytový a verejný sektor - kotolne

Názov zdroja	Bytový a verejný sektor
PK	ÚK [GJ]	TV [GJ]	Spolu [GJ]
CTZ	83 170	33 511	116 681
2x8 b.j.	752	202	954
15 b.j.	438	99	537
DOS	457	0	457
K 4	1 373	392	1 765
Spolu	86 190	34 204	120 394

Obrázok 15 Graf spotrebovaného tepla podľa účelu spotreby pre bytový a verejný sektor - CTZ

Z tabuliek „Základných údajov o dodávke a spotreba tepla v objektoch“ a ich vyhodnotenia v časti 1.3.1 vyplýva, že 100% hospodárnosť vo vykurovaní dosahuje z hodnotených 73 objektov 81% objektov a 19% objektov dosahuje hospodárnosť nižšiu ako 100%. Potenciál úspor môžeme hlavne hľadať v doplnení ekvitermickej regulácie, hydraulického vyregulovania vykurovacích sústav, inštalácii TRV a pomerových meračov nákladov na vykurovanie, v zatepľovaní objektov, vo výmene otvorových výplní.

Hodnotenie spotreby tepla na ohrev TV je počítané z údajov, ktoré poskytli správcovia objektov:

- počet bývajúcich osôb (n)

- spotreba TV za rok M_TV [m³]

- spotreba tepla na ohrev TV za rok [GJ]

Vypočítané boli merné spotreby:

- merná spotreba tepla na ohrev TV q_TV = Q_TV / M_TV [GJ.m^-3]

- merná spotreba TV na osobu q_os = M_TV / n [m³.os^-1]

Pre splnenie podmienok hospodárnosti spotreby tepla na ohrev TV musí byť merná spotreba tepla na ohrev TV q_TV nižšia ako normatívny ukazovateľ spotreby tepla na ohrev TV q_TV,N :

q_TV < q_TV,N

Obrázok 16 Normatívne ukazovatele spotreby tepla na prípravu TV podľa vyhlášky č.328/2005 Z.z.

Z hodnotenia údajov poskytnutých pre 73 objektov vyplýva, že 56 objektov (77%) prekročilo normatívny ukazovateľ spotreby tepla na ohrev TV. Dôvody prekročenia normatívneho ukazovateľa sú spravidla:

- nesprávne pracujúca automatická regulácia ohrevu TV

- veľká vzdialenosť medzi miestom ohrevu TV a objektom spotreby

- poškodené tepelné izolácie potrubí TV

1.6.3 Energetická bilancia výroby a spotreby tepla podnikateľského sektoru

Podnikateľské subjekty neuviedli rozdelenie spotrebovaného tepla na ÚK a TV ako i údaje o vykonaných opatreniach na zateplenie objektov. Z toho dôvodu nebola sumarizácia údajov zariadení na spotrebu tepla pre nebytový sektor spracovaná, nakoľko uvedené údaje by boli značne nepresné.

1.6.4 Energetická bilancia individuálnych zdrojov tepla

Pre sektor individuálnej bytovej výstavby neboli poskytnuté údaje o spotrebách tepla ani rozdelení spotrebovaného tepla na ÚK a TV ako i údaje o vykonaných opatreniach na zateplenie objektov. Z toho dôvodu nebola sumarizácia údajov zariadení na spotrebu tepla pre nebytový sektor spracovaná, nakoľko uvedené údaje by boli značne nepresné.

1.7 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie

Energetické zdroje na báze obnoviteľných energií (okrem vodných elektrární) hrajú zatiaľ v energetickej bilancii Slovenska zanedbateľnú rolu a v najbližšom období budú stále iba doplnkovými zdrojmi najmä s lokálnym a regionálnym významom. Svetový trend ale jednoznačne smeruje k intenzívnejšiemu využívaniu týchto čistých energií, preto ich vyššie využívanie je zakotvené medzi strategické ciele energetickej politiky u väčšiny štátov sveta, vrátane Slovenska.

Medzi základné dokumenty, v ktorých SR deklaruje podporu obnoviteľným zdrojom energie (OZE), patrí Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vláda schválila v roku 2003. Uvedený dokument vytvára základný rámec pre rozvoj využívania OZE, pretože sumarizuje využiteľný potenciál jednotlivých druhov OZE na Slovensku, podáva analýzu stavu a načrtáva ďalšie možnosti rozvoja OZE. V rámci analýzy sú uvedené legislatívne nástroje na podporu OZE, možnosti financovania, medzinárodné záväzky, trendy a bariéry.

Na základe zrealizovaných poznatkov a štúdii celkový potenciál obnoviteľných zdrojov SR bol odhadnutý na cca 100 400 TJ/r z čoho sa v dnes využíva okolo 25 %. Naše zdroje na báze obnoviteľných energií produkujú celkom 24 740 TJ/r energie, čím pokrývajú 3,5 % celkovej spotreby všetkých druhov energií.

Podiel obnoviteľných zdrojov na technicky využiteľnom potenciáli v SR je uvedený v nasledovnom grafe.

Z uvedeného grafu vyplýva, že najväčší využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov v SR predstavujú zdroje na báze biomasy, zdroje využívajúce geotermálnu a slnečnú energie, ako aj vodné elektrárne nad 10MW.

1.7.1 Biomasa

Biomasa má nezastupiteľnú úlohu v znižovaní skleníkových plynov, z ktorých najvýznamnejší je CO₂. Rast vegetácie zabezpečuje odčerpávanie CO₂, čím dochádza k znižovaniu jeho koncentrácie v ovzduší. Toto je jeden z najdôležitejších dôvodov na zámerné pestovanie špeciálnych energetických rastlín, čím je tiež možné zabezpečiť účelnú poľnohospodársku produkciu nepotravinárskeho charakteru. Podľa údajov IEA (Medzinárodnej energetickej agentúry) je možné tieto energetické rastliny pestovať na 4% poľnohospodárskej pôdy v EÚ, čím by sa následne znížil obsah CO₂ v ovzduší až o 18% celkovej antropologickej záťaže.

Biomasa má význam nielen ako zdroj energie, ale môže mať rovnako dôležité a rozhodujúce postavenie v sociálno-ekonomických aspektoch, hlavne na vidieku, pretože má možnosti vytvárať rad nových pracovných príležitostí a súčasne zabezpečuje aj údržbu krajiny.

1.1.1.1 Technicky využiteľný potenciál biomasy

Biomasa má najväčší 32 % podiel technicky využiteľného potenciálu zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie, čo zodpovedá energetickej hodnote 40,453 TJ ročne. Potenciál biomasy na výrobu energie je hlavne v oblasti výroby tepla. Vzhľadom na podmienky na Slovensku, je predpoklad využitia lesnej a poľnohospodárskej biomasy, biomasy z drevného odpadu a z odpadu v potravinárstve veľmi reálny. Takisto sa predpokladá rozvoj teplární na spaľovanie biomasy a na zmiešané palivá, v ktorých je časť paliva biomasa, rozvoj teplární na využitie priemyselnej biomasy v komunálnom sektore, určených na energetické účely. Vzhľadom na súčasné využitie biomasy (12,683 TJ/rok), využiteľný potenciál dosahuje 27,770 TJ ročne. Technicky využiteľný potenciál pre výrobu elektriny (na základe Energetickej politiky SR) predstavuje 1.270 TWh, pričom súčasné využívanie je len 0,01 TWh. V porovnaní so slnečnou energiou je trhový potenciál podstatne väčší kvôli technickému pokroku dosiahnutému v posledných rokoch a podstatným znížením investičných nákladov súčasných technológií.

Vzhľadom na vysoké zalesnenie územia Slovenska (až cca 43% územia) ročný potenciál biomasy predstavuje 903 000 t, s energetickou hodnotou 6 710 TJ. V súčasnosti podniky lesného hospodárstva spotrebúvajú na energetické účely len asi 10 – 15 tisíc ton biomasy ročne, väčšinou ako palivo.

Na Slovensku existuje 37 malých ťažobných spoločností, ktoré sú vo vlastníctve lesníckych spoločenstiev, z ktorých 15 je štátnych. Spracovateľská kapacita sa pohybuje od 1000 do 15 000 m³ reziva ročne, pričom dochádza k značným ročným výkyvom, najmä v súkromnom sektore. Ďalej existuje 21 stredných a veľkých spoločností a okolo 150 malých podnikov drevospracujúceho priemyslu, s kapacitou 2,9 mil. m³ reziva.

Drevná biomasa

Technológia zberu tenkých konárov je na Slovensku legislatívne upravená, pričom na energetické účely sa môže použiť iba časť vytváraného drevného odpadu z tenkých konárov. Technicky využiteľný potenciál je 250 740 m³ s energetickým ekvivalentom 2 383 TJ ročne. Pri prísnom dodržiavaní technologických požiadaviek na produkciu dreva by sa zvyšky po vyťažení dreva z lesa odhadovali na 154 650 m³ hrubých konárov ročne. Využiteľné množstvo pre energetické účely je 76 200 m³, čo zodpovedá energetickej hodnote 724 TJ ročne. Pri manipulácii dreva vznikajú odrezky, piliny a kôra. Využiteľný odpad tvoria odrezky po manipulácii podnikov prepravujúcich drevo a na dodávateľských miestach, piliny v zásobníkoch manipulačných liniek skladov. Množstvo tohto manipulačného odpadu predstavuje energiu 140 TJ ročne. Vyberanie pňov a koreňov sa praktizuje v rámci všeobecnej prípravy pôdy na zalesňovanie v oblasti Záhoria a v Podunajskej oblasti (juhozápadné Slovensko) v celkovom využiteľnom množstve 23 500 ton ročne, čo sa rovná energetickému ekvivalentu 223 TJ ročne. Súčasná produkcia drevného odpadu pri riedení lesa dosahuje hodnotu 140 TJ ročne.

Palivové drevo

Táto kategória zahŕňa kusy kmeňov a odrezky, ktoré vznikajú pri manipulácii s drevom. Palivové drevo nemá kvalitu a parametre ostatných druhov drevnej biomasy. Za posledné roky bola produkcia palivového dreva medzi 350 – 400 tisíc m³ročne, čo predstavovalo potenciál 3 100 TJ ročne. V súčasnosti kvalita dreva klesá a zvyšuje sa výmera plôch lesa poškodených prírodnými kalamitami, takže aj v budúcnosti sa predpokladá stabilná ťažba palivového dreva na úrovni súčasných 7 – 8% celkovej produkcie dreva.

Biomasa z produkcie drevospracujúceho priemyslu

Najväčším producentom biomasy je drevospracujúci priemysel, ktorý vytvára 1 265 000 ton odpadu ročne. Z tohto množstva je 805 000 ton odpadu, ktorý vzniká pri mechanickom spracovaní dreva a 460 000 ton predstavuje čierny výluh. Celková energetická hodnota využiteľného odpadu z drevospracujúceho priemyslu je 15 862 TJ, z toho je 9 421 TJ z mechanického spracovania dreva a 6 440 TJ z čierneho výluhu. Najväčšími producentmi odpadu sú veľké drevospracujúce podniky, ktoré sú veľkými spotrebiteľmi energie (elektriny a tepla). Sú to vhodné základné predpoklady na to, aby boli pre tieto podniky vybudované energetické systémy na báze využívania drevného odpadu.

Poľnohospodárska biomasa

Produkcia poľnohospodárskej biomasy bude v budúcnosti ovplyvnená agrárnou politikou komplexného programu využívania potenciálu energie v oblasti hospodárstiev. Množstvo produkovanej biomasy bude závisieť od množstva hospodárskych zvierat, prevažne dobytka, trendov na trhu a najmä od cien palív a energie.

Ročná priemerná produkcia obilnej slamy, po odrátaní strát, sa odhaduje na 2,663 mil. ton. Na konci roka 1998 dosahoval počet kusov dobytka 705 tisíc. Programy hospodárskeho potenciálu na Slovensku predpokladajú udržanie stáda dobytka na tej istej úrovni. Preto sa neočakáva nárast spotreby obilnej slamy pre dobytok, naopak, v dôsledku technologických zlepšení sa očakáva pokles jej spotreby. V súčasnosti sa na energetické účely využíva len malá časť produkcie slamy (asi 10%), čo zodpovedá energetickému potenciálu 2 502 TJ ročne.

V rokoch 1995 – 1998 celková produkcia repky dosiahla 130 000 ton a slnečnice 95 000 ton. Podľa plánovania v poľnohospodárskej oblasti, sa repka v SR má pestovať v budúcnosti na ploche 70 000 – 75 000 ha, s priemernými úrodami okolo 2,4 t/ha a s ročným výnosom 160 tisíc ton. Pestovanie slnečnice sa predpokladá na ploche 35 – 55 tisíc ha, pričom priemerné úrody sa predpokladajú 2,2 t/ha a ročnou produkciou až 77 000 ton. Priemerná energetická hodnota stebiel z repky a zo slnečnice sa odhaduje na 2 228 TJ ročne.

Medzi zdroje poľnohospodárskej biomasy možno zaradiť aj odpady zo sadov a vinohradov. Množstvo dreva predstavuje 34 600 ton ročne s energetickou hodnotou 331 TJ. Efektívne využívania drevnej hmoty z hľadiska nákladov je možné pri minimálnej výmere vinohradu 30 ha, ktorých je v SR 165. Využiteľná biomasa z vinohradov je približne 15 700 ton ročne, čo zodpovedá energii 195 TJ.

Energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika a jelša), jednoročných a viacročných energetických plodín tvoria perspektívny zdroj palivovej biomasy. Energetické porasty možno zakladať na plochách nevhodných pre tradičnú poľnohospodársku, ale aj lesnícku produkciu na pôdach dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach kontaminovaných, ktoré sú vhodné len na produkciu pre nepotravinárske účely a tiež na zdevastovaných plochách priemyselných aglomeráciách. Na základe rajonizácie území celková výmera vhodná pre pestovanie energetických lesov predstavuje 37 tis. ha poľnohospodárskej pôdy a 8,4 tis. ha z lesného pôdneho fondu, kde je predpoklad pri veľmi krátkej dobe obratu 3-5 rokov dosahovať priemerný prírastok viac ako 10 t/ha sušiny ročne. V roku 2003 bolo podľa pokynu Ministerstva Pôdohospodárstva SR započaté vyčleňovanie energetických porastov listnatých drevín, najmä agáta v nížinných oblastiach Slovenska, ktorých obhospodarovanie bude orientované na pestovanie dendromasy pre energetické využitie s celkovým dosahom 10 – 12 tis. ha. Takto vyčlenené energetické porasty môžu produkovať 220 tis. ton dendromasy ročne.

Na základe uvedených skutočností, celkové množstvo využiteľnej poľnohospodárskej biomasy sa odhaduje na 8 360 TJ ročne.

1.1.1.2 Potencionálne zdroje dendromasy

Výmera lesov Slovenskej republiky k 31.12.2002 predstavovala takmer 2 008 349 ha ( 43 % územia ) a preto disponuje dostatočnou základňou lesnej biomasy - dendromasy, čo vytvára dobré predpoklady na jej efektívne energetické využívanie. Potencionálnymi zdrojmi energeticky využiteľnej biomasy sú zvyšky po ťažbe dreva, odpady z drevospracujúcich prevádzok a sortimenty dreva nižšej kvality.

Ťažobné zvyšky

Na energetické využitie možno z lesnej ťažby uvažovať s menejhodnotnou, tradičnými technológiami nezužitkovateľnou hmotou, ktorá sa doteraz vôbec nespracúva a väčšinou sa po ťažbe spaľuje priamo na rúbanisku. Je to hmota tenčiny stromov do 7 cm, odpadová hrubina stromov a biomasa z prevádzok.

Zužitkovanie lesnej biomasy je limitované terénnymi a biologickými pomermi stanovišťa. Terénne pomery dané prechodnosťou a sklonom sú limitujúce z hľadiska vhodnosti technologických postupov sústreďovania a spracovania biomasy, biologické z dôvodu rizika degradácie stanovišťa jednorázovým odčerpaním živín.

Z technologického hľadiska je reálne uvažovať so spracovávaním zvyškov po ťažbe z priechodných terénov so sklonmi do 40%. Spracovávanie odpadovej hmoty z exponovanejších je neefektívne vzhľadom na vysoké náklady na jej sústreďovanie.

Odpady z drevospracujúcich prevádzok

Významným zdrojom energeticky zužitkovateľného dreva sú odpady z drevospracujúcich prevádzok. Výťažnosť pri poreze guľatiny je priemerne 60 až 62% a zvyšok sú odpady, z ktorých cca 65% tvoria odrezky a 35% piliny. V prípade, že sa na píle rezivo aj ďalej spracováva napríklad na hranoly, vznikajú ďalšie odpady a potom ich celkový podiel tvorí až do 70% zo spracovávanej guľatiny.

Sortiment dreva nižšej kvality

Okrem uvedeného tzv. odpadového dreva možno na energetické zužitkovanie z hľadiska ceny uvažovať aj zo sortimentom dreva nižšej kvality, najmä s vláknovým drevom. Jedná sa o drevo z výchovných ťažieb. V prípade použitia stromovej metódy ťažby a štiepkovania celých stromov na odvozných miestach bude cena takéhoto dreva v porovnaní s bežnou vlákninou nižšia o náklady na manipuláciu. Spracovaním celých stromov sa zvýši celkový objem ťažby o hmotu nehrúbia a znížia sa náklady na uhadzovanie haluziny spojené s poťažbovou úpravou pracovísk, čo bude mať následne vplyv na zníženie ceny dreva na odvoznom mieste.

1.1.1.3 Potencionálne zdroje poľnohospodárskej biomasy

Výhrevnosť a ekonomická výhodnosť spaľovania slamy

Slama sa ukazuje ako vhodné palivo z dvoch hlavných dôvodov: má vysokú výhrevnosť ( 15 MJ/kg ) a má nízke výrobné náklady na jednu tonu ( 400 ÷ 600 Sk/t ). Slama má vyššiu mernú výhrevnosť ako lignity, hnedé uhlie, drevo, drevné štiepky, lisované pilinové pelety a ako palivo na vykurovanie ( ÚK ) a prípravu teplej úžitkovej vody ( TV ) sa dnes využíva v mnohých vyspelých krajinách ( Dánsko, Nemecko, Rakúsko ). Budovanie spaľovní slamy vo vyspelých krajinách bolo podporované čiastočne z dôvodu ochrany životného prostredia a hlavne preto, že slama je ekonomicky výhodné palivo. Naviac, spaľovanie slamy poskytuje dodatočný zdroj príjmov pre poľnohospodárov. Pri pohľade na okolité polia v letných a jesenných mesiacoch je evidentné, že na nich zostávajú desaťtisíce ton slamy bez úžitku. Časť je spaľovaná, zakopávaná alebo ponechaná hnitiu a len malá časť sa využíva na podstielku ustajneného dobytka. Naviac, v súčasných poľnohospodárskych podnikoch je podiel bezpodstieľkového ustajnenia dobytka prevažujúci, resp. chov dobytka sa obmedzuje na minimum.

Na základe skúseností z vyspelých krajín vyplýva, že z polí je bez problémov možné vyzbierať až 40% biologického odpadu. Uvedené množstvo vyzbieraného odpadu nemá nepriaznivý dopad na kvalitu pôdy a budúcu rastlinnú produkciu. Z prieskumu vyplýva že až 60% slamy je nadbytočnej a v súčasnosti sa nevyužíva na energetické účely. Energetický obsah slamy je pritom značný. Suchá slama má výhrevnosť 4,9 kWh/kg. Slama s vlhkosťou asi 15% má výhrevnosť 4 kWh/kg. Energia obsiahnutá v 1 m3 stlačenej slamy predstavuje pri hustote 120kg/ m3 hodnotu 500 kWh. Účinnosť spaľovania slamy v kotloch je 80 ÷ 90 %

Hektárová úroda a náklady na produkciu 1 tony biomasy

Hektárová úroda slamy je v našich klimatických podmienkach nasledovná:

- tvrdá pšenica ( Istrodur) ....................................9,1 t/ha

- jačmeň ( Expres) ..............................................6,5 t/ha

- repka ( Extra ) ...................................................20 t/ha

- energetický štiav ( kŕmny šťovík ) ....................10 t/ha

Na základe uvedenej hektárovej úrody vychádza ekonomické a energetické porovnanie s plynným palivom nasledovne:

Zozbieraná slama z plochy 100 ha s priemernou hektárovou úrodou 5 ton slamy/ha má objem 500 ton slamy. Energetický potenciál obsiahnutý v tejto slame sa rovná 205 800 m³ ZPN, resp. 1 946 000 kWh elektrickej práce. Pri súčasnej cene zemného plynu 12,50 Sk/ m³ a ceny slamy 800 Sk/t je rozdiel v nákladoch v prospech slamy 2 572 500 – 400 000 = 2 172 500 Sk. Pre bližšie priblíženie je možné uviesť, že 2,5 kg slamy v cene 2.- Sk/kg môže svojou výhrevnosťou nahradiť 1 m³ ZPN v cene 12,50 Sk/ m³.

Potenciál množstva slamy využiteľnej na energetické účely je možné stanoviť aj na základe údajov o produkcii obilnín ( hektárového výnosu ). Pre naše klimatické podmienky možno z priemerných výnosov obilia ( 3,5 ÷ 6 t/ha ) určiť pomer slamy nasledovne:

- pšenica ................................................1,3 ton slamy/tonu obilia

- ovos .................................................... 1,1 ton slamy/tonu obilia

- jačmeň ................................................ 0,8 ton slamy/tonu obilia

Obsah vlhkosti slamy je v čase zberu 12%, čo je požadovaná vlhkosť na spaľovanie.

Náklady na produkciu jednej tony biomasy vhodnej na spaľovanie sú nasledovné:

- obilná slama ............................................ 400÷600,- Sk/t

- energet. štiav ( kŕmny štovík) .............. 1500,-Sk/t

- kukuričná rezanková slama ..................... 800,- Sk/t

- štiepkované rýchlorastúce dreviny .......... 700,- Sk/t

- drevené a pilinové pelety ....................... 4000,- Sk/t

V cenách sú zahrnuté náklady na zber, lisovanie, nakladanie, odvoz a uskladnenie. Výhodou pri využívaní slamy na energetické účely je, že strojnotechnologické linky na prípravu slamy vo forme balíkov poľnohospodári bežne využívajú a nie sú na ne potrebné investície. Pri porovnaní vykurovania peletami alebo slamou sa prikláňa ekonomika jednoznačne na stranu slamy. Obe palivá sú z hľadiska výhrevnosti takmer rovnocenné, ale v prospech slamy hovorí nákupná cena. Tonu slamy predávajú poľnohospodárske podniky za 600÷800 .- Sk, tona drevných peliet stojí v priemere okolo 4000,- Sk.

Spaľovanie biomasy v kotloch

Spaľovanie slamy je obmedzené do max vlhkosti slamy 20%W. Pri spaľovaní slamy o vyššej vlhkosti výkon kotla klesá. Spaľovanie slamy a jej využitie sa sústreďuje len na veľké kotolne, zvyčajne napojené na centrálny systém zásobovania s teplom CTZ . Súvisí to s tým, že slama je nehomogénne palivo a z hľadiska energetickej hustoty zaberá 10 až 20 krát väčší objem ako uhlie. 70% spáliteľných častí slamy je obsiahnutých v plynoch unikajúcich počas horenia. Vysoký obsah prchavých zložiek vytvára pri zmiešaní správneho množstva vzduchu v spaľovacom procese vysokú náročnosť na reguláciu vzduchového ventilátora. Problematiku spaľovania slamy ako prví vyriešili Dáni. V Dánsku bolo od roku 1980 postavených viac ako 70 spaľovní slamy s výkonom od 0,6 MW do 9 MW. Spaľovne sú zálohované osobitným kotlom na LVO alebo ZPN. Kotle na spaľovanie slamy firmy Danstoker využívajú tzv. „ cigaretový spôsob spaľovania“. Balíky slamy sú hydraulickým piestom tlačené potrubím ku kotlu a v priestore tesne pred spaľovacou komorou je do potrubia vháňaný spaľovací vzduch a slama horí ako cigareta. Po vyhorení 60÷70% paliva, slama vypadáva do spaľovacej dohrievacej komory.

1.1.1.4 Možnosti využitia biomasy v meste Štúrovo

Drevná biomasa

Potenciálnou prirodzenou vegetáciou riešeného katastrálneho územia je v okolí veľkých vodných tokov lužný les vŕbovo-topoľový a vo väčšej vzdialenosti od nich lužný les nížinný.

Lesy na katastrálnom území mesta Štúrovo predstavujú len malú časť územia. Poloha mesta neposkytuje dobré predpoklady na centrálne zásobovanie drevnou biomasou produkovanou okolitými lesnými porastami. Skôr by sa dalo uvažovať o využití časti poľnohospodárskej pôdy na pestovanie rýchlorastúcich drevín.

Tabuľka 22 Rozdelenie územia podľa využitia

územie	Rozloha v ha	Rozloha v %
Poľnohospodárska pôda	2 526,82	85,11
Z toho orná pôda	2 286,72	77,02
Lesná pôda	10,65	0,36
Vodné plochy	431,47	14,53

Odpady z drevospracujúcich prevádzok

V Štúrove sa nachádza spoločnosť Smurfit Kappa, ktorá produkuje odpad zo spracovania dreva - kôru z odkôrňovania dreva. Pri vlhkosti 48 – 40% sa výhrevnosť kôry pohybuje v rozmedzí 10,5 – 12,1 MJ/kg. Prezentovaná cena je 17 € / t, čo pri súčasnom kurze približne 37,4 Sk predstavuje cca 640 Sk/t.

Poľnohospodárska biomasa

Poľnohospodárska pôda katastrálneho územia je intenzívne využívaná na poľnohospodárske účely a má 2 526,82 ha , čo predstavuje asi 67 % celého územia.

Poloha mesta Štúrovo poskytuje dobré predpoklady na centrálne zásobovanie teplom spaľovaním poľnohospodárskej biomasy produkovanou okolitými poľnohospodárskymi družstvami. Z poľnohospodárskej biomasy sa javí ako najperspektívnejšia slama.

Energetický potenciál slamy

Slamu považujeme v Štúrove za palivo produkované v mieste spotreby, t.j. nemusí sa zberať a voziť zo vzdialenosti väčšej ako 2÷10 km od spaľovne. Náklady na produkciu 1 tony biomasy po zbere, nakladaní, doprave a skladovaní sa blížia k 600 Sk/t. Po skladovaní a ďaľšej doprave do spaľovne zo vzdialenosti 10 km je reálna cena slamy 800,- Sk/t. Možnosť využitia slamy v mieste spotreby t.j. priamo v Štúrove vychádza z nasledovných kartografických údajov:

- poľnohospodárska orná pôda 2 287 ha

- priemerné množstvo produkovanej slamy 11 590 ton

Energetický potenciál obsiahnutý v 11 590 t slamy sa rovná 4 635 tis.m³ ZP. Ďalší energetický potenciál obsiahnutý v slame produkovanej v oblasti do 10 km od mesta je možné získať z okolitých poľnohospodárskych družstiev: Množstvo pozbieranej slamy z uvedených oblastí pokryje potrebu paliva na kompletnú prípravu tepla v CZT a vytvára rezervu aj pre ďalšie využitie.

1.7.2 Slnečná energia

Každý rok dopadne zo Slnka na Zem asi 10 tisíckrát viac energie, ako ľudstvo za toto obdobie spotrebuje. Množstvo dopadajúcej slnečnej energie na územie Slovenska je asi 200-násobne väčšie, ako je súčasná spotreba primárnych energetických zdrojov u nás. Je to obrovský, doposiaľ takmer úplne nevyužitý potenciál.

Slnko neustále produkuje obrovské množstvo energie - približne 1,1 x 10²⁰ kWh každú sekundu. Vrchná vrstva atmosféry prijíma asi dve miliardtiny Slnkom vytvorenej energie, čo je asi 1,5 x 10¹⁸ kWh za rok. V dôsledku odrazu, rozptylu a absorpcie plynmi a aerosolmi v atmosfére dopadá na zemský povrch len asi 47% z tejto energie (7 x 10¹⁷ kWh). Okamžitý výkon slnečného zdroja predstavuje v atmosfére 1,7 .10¹⁷ W.

V našich zemepisných podmienkach to znamená, že energia dopadajúca na plochu 1 m² dosahuje hodnotu 1000 až 1250 kWh/rok (cca 5 GJ).

Zemská atmosféra sa otepľuje v dôsledku priameho slnečného žiarenia priamo a nepriamo rozptylom žiarenia vo vzduchu (tzv. difúzne žiarenie). Súčet oboch týchto zložiek predstavuje globálne žiarenie. Množstvo dopadajúceho žiarenia na konkrétnom mieste však závisí na viacerých faktoroch ako sú napr.:

- zemepisná poloha

- miestna klíma

- ročné obdobie

- sklon povrchu k dopadajúcemu žiareniu.

1.1.1.5 Využitie slnečnej energie

Rozlišujeme tri základné spôsoby využitia slnečnej energie :

- Pasívne využitie vhodnou architektúrou kde tvar a výstavba budov je navrhnutá tak, aby dopadajúce žiarenie a následne jeho skladovanie a distribúcia po budove viedli k maximálnemu efektu.

- Využitie slnečných kolektorov na prípravu teplej úžitkovej vody resp. vykurovanie priestorov.
- Výroba elektrickej energie slnečnými (fotovoltaickými) článkami alebo inými systémami koncentrujúcimi slnečné žiarenie.

Pasívne využívanie slnečnej energie

Pasívna slnečná architektúra (dizajn) je v súčasnosti využívaná v budovách pomocou existujúcich technológií a materiálov s cieľom zohrievať (resp. chladiť) a osvetľovať priestory budov. Takáto architektúra v sebe zahrňuje integrovanie tradičných stavebných elementov ako je kvalitná izolácia alebo energeticky účinné okná a umiestnenie budovy resp. rozmiestenie vnútorných priestorov budov tak, aby bol dosiahnutý maximálny energetický účinok.

Využitie slnečných kolektorov

Slnečný kolektor sa zohrieva na jednoduchom princípe, pričom využíva absorbátor umiestnený v tepelno-izolovanom ráme, ktorý umožňuje podstatne zvýšiť účinnosť prestupu tepla. Aj keď sa dnes kolektory uplatňujú hlavne pri príprave teplej úžitkovej vody, je energiu nimi vyrobenú možné využívať aj na vykurovanie (prikurovanie) v objektoch. V takomto prípade sa však používajú kolektory s väčšou plochou resp. vákuové kolektory napojené na systém podlahového kúrenia. Okruh so solárnym kolektorom s núteným obehom vody je znázornený na nasledovnom obrázku:

Často je však potrebné mať aj zálohový systém kúrenia, čo zvyšuje investičné náklady a cenu energie. Vykurovanie objektov slnečnými kolektormi je takto v našich podmienkach (poznačených zvýhodňovaním klasických fosílnych palív) dnes zväčša neekonomické. Príprava teplej úžitkovej vody sa ukazuje ako podstatne ekonomickejšia. Kvalitné slnečné kolektory sú schopné ročne pokryť 60-75% energie potrebnej na prípravu teplej vody pre priemerný rodinný dom, pričom v období od apríla do októbra je možné úplne sa spoľahnúť na slnečnú energiu.

Typy slnečných kolektorov

Typický slnečný kolektor pracuje ako miniatúrny skleník, ktorý zachytáva teplo pod skleneným (alebo iným priesvitným) krytom. Keďže slnečné žiarenie má difúznu povahu a jeho intenzita je relatívne nízka, kolektorová plocha býva zvyčajne dosť veľká (niekoľko m²). Kolektory sú vyrábané v rôznych veľkostiach a tvaroch v závislosti na požiadavkách ich využitia. Na trhu existuje viacero typov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií. Jedno z takýchto rozdelení je v závislosti na teplote, ktorú v pracovnom médiu (voda alebo vzduch) kolektory dosahujú.

- Nízkoteplotné kolektory zohrievajú vodu na menej ako 50°C. Zvyčajne bývajú tvorené len absorbátorom (kovovým alebo plastovým) a používajú sa hlavne na ohrev vody v bazénoch.

- Strednoteplotné kolektory dosahujú teploty približne 60 až 80°C a najčastejšie sa používajú na prípravu teplej vody v budovách. Sem patria aj u nás najrozšírenejšie ploché presklenné kolektory. Teplotným médiom môže byť aj vzduch prechádzajúci cez trubky kolektora. Osobitnú skupinu tvoria tzv. vákuové kolektory, ktoré koncentrujú žiarenie do ohniska, v ktorom prechádza trubka s teplonosným médiom. Koncentráciou slnečného žiarenia sa dosahuje vyšší teplotný zisk (viac ako “jedno slnko”), čo dáva možnosť využiť takéto kolektory aj na vykurovanie budov.

- Vysokoteplotné kolektory predstavujú hlavne parabolické zrkadlá alebo iné fokusujúce konštrukcie, ktoré zohrievajú teplonosné médium na viac ako 100°C. Takéto solárne termické zariadenia sa požívajú hlavne na výrobu elektriny. Uplatňujú sa predovšetkým v oblastiach s vysokou intenzitou slnečného žiarenia.

Takéto rozdelenie kolektorov je však len orientačné a častejšie je možné sa stretnúť s rozdelením podľa konštrukcie kolektorov, kde tiež existuje značná rôznorodosť.

Účinnosť slnečných kolektorov

Množstvo energie vyrobenej slnečným kolektorom závisí od dopadajúceho žiarenia a od účinnosti celého systému. Intenzita slnečného žiarenia sa často mení a je kľúčovým parametrom solárneho zariadenia. Účinnosť solárneho systému závisí na účinnosti kolektorov a stratách v obehovom systéme teplej vody (kolektor-zásobník). Keďže účinnosť obehového systému je závislá na viacerých špecifických parametroch v ďalšom je rozoberaná len účinnosť solárnych kolektorov. Účinnosť kolektora je definovaná ako podiel vyrobenej energie a energie dopadajúcej na kolektor. Je evidentné, že účinnosti sa pre rôzne typy kolektorov líšia a okrem intenzity dopadajúceho žiarenia závisia aj od tepelných a optických strát – väčšie straty znamenajú nižšiu účinnosť. Tepelné straty sú minimálne, keď je teplota vody kolektora rovnaká ako okolitá teplota vzduchu. Z tohto dôvodu vykazujú jednoduché absorbátory bez skleneného pokrytia pracujúce s nízkymi prevádzkovými teplotami a používané na vyhrievanie bazénov najvyššie účinnosti – až 90%. Avšak keby sa tieto kolektory použili na prípravu teplej vody, ktorá má zvyčajne teplotu asi 40°C nad okolitou teplotou, ich účinnosť klesne na menej ako 20%. V takomto prípade sa najlepšie výsledky dosahujú s vákuovými a plochými kolektormi so selektívnym pokrytím. Keď sa vyžadujú ešte vyššie teploty vody napr. na vykurovanie, najlepšie výsledky sa dosahujú s vákuovými kolektormi.

Účinnosť slnečných kolektorov v Strednej Európe na poludnie v letnom dni (pre intenzitu žiarenia -800 W/m²).

Výroba elektrickej energie fotovoltaickými článkami.

Pre mnoho aplikácií sú slnečné články už dnes výhodnou alternatívou ku klasickým palivám. Slnečný článok premieňajúci svetlo na elektrinu totiž neobsahuje žiadne pohyblivé časti, čo zvyšuje jeho spoľahlivosť a nekladie nároky na údržbu a prevádzku. Solárne články sú schopné vyrábať elektrinu v každom počasí. Pri čiastočne zatiahnutej oblohe výkon dosahuje 80% ich potenciálu a aj pri úplne zatiahnutej oblohe počas dňa je tento výkon ešte 30%.

Fotovoltaické (FV) systémy sa stali najlepším riešením v takých aplikáciách, ako je napájanie vesmírnych satelitov elektrickou energiou, kde sú takmer výlučným energetickým zdrojom už od roku 1960. Na odľahlých miestach sa presadzujú slnečné články už do 70-tych rokov a v komerčných spotrebiteľských produktoch ako sú kalkulačky, rádiá alebo hodinky sa presadzujú od 80-tych rokov. V 90-tych rokoch sa o slnečné články začali vážne zaujímať aj elektrárenské spoločnosti a nastala éra ich využívania v malých elektrárňach.

Slnečné články sa montujú do panelov, v ktorých sú navzájom poprepájané a chránené skleneným pokrytím. Čím väčšia je plocha panelu a intenzita žiarenia, tým väčší prúd nimi tečie. Výkon panelov sa vyjadruje hodnotou tzv. špičkového výkonu (Wp). Watt je jednotka používaná na vyjadrenie schopnosti zariadenia generovať prúd alebo tiež vyjadruje schopnosť spotrebovávať prúd nejakým elektrickým zariadením. 1 Wp je výkon zariadenia pri špecifických podmienkach napr. pri intenzite slnečného žiarenia 1000 W/m² dopadajúceho na článok pri nominálnej teplote 25 °C. Tieto podmienky sú dosiahnuté pri dobrom počasí v čase, keď sa Slnko nachádza v najvyššom bode na oblohe. Na dosiahnutie výkonu 1 Wp pri takýchto podmienkach je potrebný článok asi 10 x 10 cm. Väčšie slnečné panely s rozmermi napr. 1 m x 40 cm majú bežný špičkový výkon 40-50 Wp. Veľkú časť dňa je však intenzita slnečného žiarenia nižšia ako 1000 W/m2, navyše slnečný panel sa tiež zohrieva nad nominálnu teplotu. Obidve tieto skutočnosti znižujú výkon panelu. Pre typické podmienky strednej Európy sa dá očakávať priemerný denný zisk 6 Wh (2000 Wh za rok) z každého Wp. Pre porovnanie napr. 5 Wh je energia spotrebovaná 50 W žiarovkou za 6 minút (50W x 0,1hod. = 5Wh) alebo malým prenosným rádiom so spotrebou 5 W za jednu hodinu (5W x 1h = 5Wh).

Pre zhodnotenie množstva energie, ktorú môžeme v našich podmienkach článkami získať je nutné poznať množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia a výkon článku. Úrovne slnečného žiarenia dopadajúceho na plochu 1 m² (pri sklone 30°) v závislosti na ročnej dobe sú v tabuľke v úvode kapitoly o slnečnej energii. Množstvo elektrickej energie (M), ktorú článok v priebehu jedného dňa vyrobí, je možné určiť na základe nasledujúceho vzťahu:

M (kWh/deň) = P (kWp) * I (kWh/m²/deň) * E

P je špičkový výkon článku udaný v kW.

I je intenzita slnečného žiarenia dopadajúceho na plochu 1 m²/deň (udaná v kWh/m²/deň)
E je účinnosť celého systému.

Ročná výroba elektrickej energie závisí na spôsobe využitia slnečných článkov. Typická účinnosť (E) solárneho systému býva:

0,8 pre systémy pripojené na sieť

0,5 – 0,7 pre hybridné systémy

0,2 – 0,3 pre samostatne pracujúce systémy.

Cena solárne vyrobenej elektriny z väčších systémov použitých napr. v plne elektricky vybavených domácnostiach závisí na počiatočných investičných nákladoch, úrokovej miere, nákladoch na prevádzku, očakávanej životnosti zariadenia a množstve vyrobenej elektriny. V podmienkach USA a cenách zariadení a komponentov v tejto krajine sa cena vyrobenej elektrickej energie pohybovala v roku 1998 od 0,20 USD/kWh do 0,50/kWh (10 Sk/kWh až 25 Sk/kWh pri kurze 50 Sk=1 USD).

1.1.1.6 Technicky využiteľný potenciál solárnej energie SR

Množstvo dopadajúcej slnečnej energie na územie SR je 200 krát väčšie ako súčasná spotreba zo všetkých primárnych zdrojov energie v krajine. Celkový technicky využiteľný potenciál solárnej energie bol stanovený podľa globálneho žiarenia, dopadajúceho na plochu uloženú šikmo pod uhlom 30° smerom na juh. Priemerné množstvo energie z ročného žiarenia na území Slovenska je 1055 kWh/m² za rok (z toho približne 800 kWh/m² sa dosahuje v mesiacoch apríl – september).

Intenzita slnečného žiarenia v SR.

Za predpokladu 60 % využitia solárnych termálnych kolektorov by celková využitá energia zo žiarenia dosiahla hodnotu 633 kWh/m² za rok. Na základe súčasných skúseností sa však tento údaj blíži číslu 500 kWh/m². Technický rozvoj panelov fotočlánkov umožnil zvýšenie ich účinnosti premeny energie v rozsahu od 11 do 13%. Pri priemernej hodnote 12% by v zemepisných podmienkach Slovenska produkovali 126 kWh/m².

Po zvážení reálnych alternatív inštalácie solárnych kolektorov bol technický potenciál solárnej energie stanovený na 5 193 GWh ročne. Predstavuje to asi 27% celkového využiteľného potenciálu všetkých obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku. 70% z tohto množstva sa dá využiť v podobe termálnej energie zo solárnych kolektorov a zvyšok na výrobu elektriny pomocou fotočlánkov.

V súčasnosti sa solárna energia na Slovensku využíva len veľmi málo. Jediné aktívne solárne systémy sú solárne kolektory. Využívanie fotočlánkov je momentálne obmedzené v dôsledku ich vysokej ceny, ale aj kvôli pokrytiu SR hustou sieťou elektrickej energie. Využívanie solárnej energie pasívnymi systémami je prakticky nulové. Predpokladá sa, že v blízkej budúcnosti dôjde k orientácii na aktívne solárne termálne systémy.

Využitie v budovách je iba v bytových domoch a v malej miere aj vo verejných inštitúciách.

V prípade výroby elektriny na základe slnečnej energie, technicky využiteľný potenciál predstavuje (podľa Energetickej politiky SR) 1.537 TWh, avšak súčasná úroveň využívania je len 0.004 TWh. Oficiálne sa uvádza, že hlavnou výhodou fotovoltaiky je decentralizovaná dodávka elektriny. Treba však brať do úvahy vysoké merné investičné náklady a tiež aj fakt, že 98% územia SR je pokrytých elektrickou sieťou.

Využívanie slnečného tepla v bytovom sektore

Na produkciu teplej vody pre domácnosti možno solárne kolektory uspôsobiť pre všetky budovy: v rodinných domoch kolektory nemusia byť nevyhnutne len na južnej strane striech; väčšina nájomných domov má plochú strechu a ich plocha obyčajne postačuje na umiestnenie kolektorov.

Vykurovanie si však vyžaduje lepšiu orientáciu a preto zámer využívať solárnu energiu treba brať do úvahy už pri projektovaní budovy. Aby sa mohla slnečná energia využívať na vykurovanie, celkové energetické nároky budovy musia byť menej ako 50 kWh/m² za rok. Optimálne energetické nároky sú okolo 30 kWh/m² za rok. Znamená to, že stavba musí mať dobrú termálnu kvalitu alebo je potrebné investovať do jej zlepšenia. Takmer všetky budovy na Slovensku nespĺňajú túto podmienku dostatočnej termálnej kvality obvodového plášťa budovy. Využívanie termálneho solárneho systému na vykurovanie preto pripadá do úvahy len u nových alebo renovovaných budov.

Hlavný potenciál pre solárnu energiu predstavujú rodinné domy, v ktorých dosluhuje existujúci systém vykurovania a je nevyhnutné investovať do nového systému.

Značný potenciál využitia slnečnej energie je v oblasti pasívnych solárnych systémov, kde sa zlepšením termálnej (tepelnoizolačnej) kvality budov dajú minimalizovať straty a zvýšiť možnosti využitia solárneho zdroja (špeciálne zasklenie, orientácia sklených plôch do optimálneho smeru). Tieto opatrenia sa dajú použiť len v nových bytových domoch a v budovách terciárneho sektora.

Využitie solárnej energie v terciárnom sektore

Potenciál využívania solárnych kolektorov vo verejných budovách je najmä využiteľný na prípravu TV, a to najmä v školách, v zdravotníckych zariadeniach, v hoteloch a v športových strediskách, kde sa teplá voda vyžaduje po celý rok.

Využitie elektrickej energie z fotovoltaických článkov

Využitie fotočlánkov na výrobu elektrickej energie pripadá do úvahy v tých miestach, kde pripojenie na elektrickú sieť je problematické. Preto sa najlepšie hodí na napájanie bezpečnostných a informačných zariadení a na osvetlenie verejných telefónov, autobusových zastávok a na odpočívadlá pri dialniciach.

Celkový potenciál využitia fotočlánkov v terciálnej sfére je 0,9 MW.

Trhový potenciál solárnej energie

Trhový potenciál pre solárne termálne inštalácie na prípravu TV v domácnostiach a ich použitie na ďalších budovách je limitovaný v prípade aplikácie metodiky jednoduchej doby návratnosti. Neinformovanosť verejnosti o solárnych zariadeniach, ktoré sa obyčajne pokladajú za luxus, ešte väčšmi znižuje počet súkromných investorov.

V nájomných domoch s krátkou dobou návratnosti (12 rokov), je potenciál ovplyvnený nízkym záujmom. V tomto prípade ide o majiteľov a prenajímateľov týchto domov, pre ktorých je táto investícia braná ako navyše, a preto ich bude potrebné informovať o výhodách týchto systémov.

Aplikovaním systémov na nebytových budovách je odhadovaná doba návratnosti 8 až 10 rokov, inštalácie by sa však robili len v prípade úpravy alebo nákupu nového systému vykurovania. Za týchto podmienok rozhodnutie investovať závisí od toho, do akej miere si rozhodujúce osoby uvedomujú význam solárnych technológií. Úroveň uvedomenia je v súčasnosti veľmi nízka. Preto aj trhový potenciál je odhadovaný len na 89 GWh ročne.

1.7.3 Geotermálna energia

Predstavuje bohatý potenciál energie na Zemi. Na Slovensku činí priemerné zvýšenie teploty 3°C na každých 100 m vrtu. Zásoby geotermálnych vôd rozdeľujeme na obnovované a neobnovované zásoby. U obnovovaných sa ťažba realizuje cez jeden vrt, a ochladená voda je vypustená do tokov. Neobnovované zásoby GT vody sa musia pravidelne dopĺňať, preto okrem ťažobného vrtu sa musí navŕtať aj tzv. reinjektážny vrt, cez ktorý je geotermálna voda po odovzdaní tepla vo výmenníku spolu so škodlivými plynmi a soľami zatláčaná späť do podzemia. Je to spôsob, ktorý plne zodpovedá dnešným environmentálnym kritériám.

Technicky využiteľný potenciál geotermálnej energie

Územie Slovenska je v porovnaní s inými krajinami relatívne bohaté na geotermálne zdroje a na základe geologického prieskumu bolo už v roku 1993 vyčlenených 25 perspektívnych oblastí. Celkový potenciál využiteľných zdrojov aj s vodami s nízkou teplotou (okolo 30 °C) je odhadovaný na 5200 MW termálneho výkonu. Potenciál geotermálnych vôd s teplotou vôd 75-95 °C využiteľný napríklad na vykurovanie budov predstavuje asi 200 MW.

V minulosti sa na Slovensku využívali termálne pramene hlavne v poľnohospodárstve. Použitá technológia bola veľmi jednoduchá, tepelné čerpadlá a kaskádové využitie zdroja sa uplatňovali iba výnimočne a energia vody bola využitá dosť nehospodárne. Mnohé z týchto zdrojov boli v posledných rokoch odstavené, nakoľko obsah minerálnych látok geotermálnej (odpadnej) vody, ktorý sa pohyboval na úrovni 4 g/liter, viedol k podstatným zaťaženiam povrchových vôd. Nová hraničná hodnota - 0,8 g/liter znamená, že využívanie geotermálnej energie je možné vtedy, keď sa vyrieši problém s odpadnými vodami a to či už reinjektážou alebo jej čistením.

V roku 1998 sa na Slovensku využívala geotermálna energia v 35 lokalitách. Celková výdatnosť týchto zdrojov je 110 litrov teplej vody za sekundu, pričom tepelný výkon využívaných zdrojov predstavuje zhruba 93 MW. Okrem väčšieho počtu geotermálne vykurovaných kúpalísk, ktoré si vyžadujú relatívne nízke investičné náklady bolo u nás vybudované prvé zariadenie využívajúce geotermálnu energiu na vykurovanie sídliska a nemocnice.

Na základe doterajších skúseností je možné povedať, že vo viacerých slovenských obciach by bolo možné pokryť značnú časť spotreby tepelnej energie v bytovo - komunálnej sfére práve z takýchto zdrojov. Napriek tomu, že geotermálnych zdrojov je u nás dostatok, problém ktorý ovplyvňuje ich širšie využitie spočíva dnes predovšetkým vo vysokých finančných nákladoch. Tie súvisia hlavne s geologickým prieskumom a uskutočnením vrtov do hĺbky často 1500-3000 metrov.

Energetická koncepcia pre Slovenskú republiku do roku 2005 uvádza nasledujúci potenciál jednotlivých oblastí Slovenska.

Možnosť využitia geotermálnej energie v Štúrove

V roku 1973 na lúke "Vadaš" v Štúrove bol realizovaný prieskumný geologický vrt. Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave tu objavil zdroj termálnej vody v hĺbke 130 m, o teplote 39,7 °C a výdatnosti 70 l/s. Na tomto mieste bolo vybudované termálne kúpalisko Vadaš, ktoré má dnes šesť bazénov umiestnených na ploche 22 hektárov. Termálna voda je čerpaná čerpadlom v hĺbke 6 – 7 m , Q_max = 43 l/s a využívaná na prevádzku bazénov. Z bazénov je vypúšťaná do vychladzovacieho jazera a odtiaľ do Štúrovského kanála. Priemerná teplota vypúšťaných vôd do vychladzovacieho jazera je 30°C a do Štúrovského kanála 26°C.

Teplota termálnych vôd je nízka na priame využitie napr. pre prípravu TV. Využitie by bolo možné pomocou tepelného čerpadla, alebo ako napájacia voda pre tepelné zariadenia. Nevýhodou však je vzdialená poloha od možného miesta využitia. Perspektívne sa môže uvažovať s jej využitím v plánovanej bytovej výstavbe v lokalite v blízkosti kúpaliska Vadaš.

1.7.4 Využitie tepelných čerpadiel

Tepelné čerpadlo funguje v podstate opačne ako chladnička. V odparovači, ktorý je umiestnený tak aby mal čo najlepší kontakt s prostredím sa pod nízkym tlakom chladiarenské médium splyňuje. Vznikajúci plyn tak odoberá teplo nachádzajúce sa v našom okolí (zem, voda, vzduch).

Z odparovača je plyn nasatý a stlačený kompresorom, čím sa jeho teplota zvyšuje. Zohriatý plyn kompresor dopraví do kondenzátora, kde sa vplyvom vysokého tlaku skvapalní a odovzdá teplo vode v druhom okruhu, ktorý môže byť využitý na vykurovanie alebo ohrev teplej vody.

Z kondenzátora sa médium cez ventil dostane do odparovača a celý cyklus sa opakuje dovtedy pokiaľ pracuje kompresor, poháňaný el. motorom. Aby bolo možné z okolitého prostredia odoberať nízkopotenciálne teplo, teplota okolitého prostredia by nemala klesnúť pod 0°C. Podľa prostredia v ktorom sa odparovač – odparník nachádza môžeme dosiahnuť teplotu vody v druhom vykurovacom okruhu vo vykurovacom období do 50°C. Najnevýhodnejšie prostredie je okolitý vzduch, najvhodnejším prostredím sa javí geotermálny prameň, ktorého dostupnosť je obmedzená. Dosiahnutá teplota vykurovacej vody nedokáže dostatočne vykúriť priestory vykurované klasickými vykurovacími sústavami. Z toho dôvodu sa zavedením tepelného čerpadla odporúča zavedenie podlahovej vykurovacej sústavy.

Tepelné čerpadlo vyrobí približne 4x viacej energie než mu je dodané.

Ako médium bol používaný čpavok ale jeho jedovatosť spojená s korozívnymi účinkami na meď bola príčinou, že bol nahradený freónmi.

Tie sa prestali používať, keď sa zistili ich zhubné účinky na atmosféru.

V súčasnosti sa u veľkých zariadení zavádza ako nosné médium opäť čpavok a u malých zariadení na vykurovanie bytových jednotiek sa zavádza veľmi perspektívny propán alebo jeho zmesi s izobutánom. Nevýhodou propánu a jeho zmesí je horľavosť. Nebezpečenstvo sa výrobcovia TČ snažia minimalizovať aj tým, že v nových zariadeniach pre domácnosť sa objem propánu môže rovnať náplniam niekoľkých zapaľovačov.

Možnosť využitia tepelných čerpadiel v Štúrove

Ako zdroj nízkopotenciálneho tepla je možné využiť termálnu vodu vypúšťanú do vychladzovacieho jazera z kúpaliska Vadaš v množstve cca 3352 m³/deň, ktorá má priemernú teplotu 30°C.

S inštaláciou tepelných čerpadiel je možné uvažovať v blízkej zástavbe – alternatívny zdroj pre bytovky napojené na plynovú kotolňu K 4, pri perspektívnej výstavbe rodinných domov v susediacej lokalite.

Tepelné čerpadlo ušetrí až 80% nákladov za energie. Každému, kto si zaobstará tepelné čerpadlo, pridelia rozvodné spoločnosti veľmi výhodnú dvojtarifnú ponuku ceny za dodávku elektrickej energie nielen pre TČ, ale i pre celú domácnosť. Návratnosť investície do tepelného čerpadla je bez akýchkoľvek dotácií a finančných podpôr 3 - 8 rokov oproti najbežnejším systémom vykurovania.

1.7.5 Malé vodné elektrárne

Na Slovensku je 200 MVE s celkovým výkonom okolo 11 500 MW. Vzhľadom na náročnosť výberu vhodnej lokality s pomerne veľkou ekonomickou náročnosťou pri výstavbe sa využívanie vodnej energie zatiaľ nerozšírilo na požadovanú úroveň.

1.7.6 Veterná energia

Veterná energia sa používa na prevádzkovanie malých elektrární. Vyrobenou energiou je možné zohrievať vodu alebo zabezpečiť kúrenie. Územia vhodné pre výstavbu veterných elektrární sú tam, kde stredná rýchlosť vetra prevyšuje 6 m/s.

Vzhľadom na nemalé ekonomické náklady a zemepisnú polohu Slovenska sa veterná energia využíva minimálne.

1.7.7 Využitie druhotných energetických zdrojov

Trendy v krajinách EÚ vedú k minimalizovaniu objemu odpadov ukladaných na skládku a k ich energetickému využitiu. Po separácií recyklovateľných surovín je možné spaľovaním získavať teplo využiteľné pri napojení na sústavu CZT, prípadne v kombinovanej prevádzke (výroba elektriny a tepla). Takéto zdroje sú veľmi náročné na zabezpečenie ochrany životného prostredia.

1.7.8 Analýza využitia kogeneračnej jednotky

Kogenerácia je moderná technológia výroby tepla a elektrickej energie. Je založená na princípe združenej výroby. Proces kogenerácie sa uskutočňuje v zariadení, ktoré sa volá kogeneračná jednotka. Jej súčasťou je plynový spaľovací motor, ktorý poháňa trojfázový generátor. Ten vyrába elektrickú energiu. Chladením motora, oleja a spalín sa získava teplo.

V súčasných elektrárňach sa elektrina vyrába roztočením elektrického generátora pomocou turbíny. Teplo potrebné k výrobe pary, ktorá turbínu poháňa, sa väčšinou získava spaľovaním uhlia alebo štiepením jadra uránu. Po jeho využití sa značná časť jednoducho vypúšťa do ovzdušia. Naproti tomu, na iných miestach sa opäť spaľuje plyn alebo uhlie, aby sa získalo teplo pre vykurovanie. Pri takomto oddelenom spôsobe výroby elektriny a tepla potrebujeme spáliť viac primárnych energetických zdrojov. Tým sa pochopiteľne zvyšujú náklady a za energie platíme viac.

Kogenerácia umožňuje dosiahnuť 40 % úsporu vstupného paliva a teda získať aj elektrickú energiu aj teplo podstatne lacnejšie.

Dôležitým argumentom v prospech kogenerácie je ochrana životného prostredia. Keďže na zabezpečenie rovnakého množstva energie potrebujeme menej paliva, vyprodukujeme aj menej emisií.

Základným palivom je zemný plyn. Veľmi zaujímavá je však možnosť využívania obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým bioplynu v poľnohospodárstve, potravinárstve a v čističkách odpadových vôd. Tam kde nie je dostupný zemný plyn sa využíva propán.

Nie všade a vždy je vhodné použiť takéto zariadenie. Vo všeobecnosti platí zásada, že použitie zariadenia sa javí efektívne vtedy, keď doba prevádzky zariadenia počas roka nepoklesne pod 6000 hodín. Za predpokladu jestvujúcej výhodnej zmluvy o možnosti predaja elektriny do siete, keď bude nadbytočná energia odpredávaná, toto číslo potom nie je smerodajné. Avšak pri súčasných nákupných cenách tepelnej a elektrickej energie je pomerne nevýhodné predávať energiu do siete. Je vhodné energiu dokupovať zo siete, resp. byť úplne sebestačný, vytvoriť tzv. ostrovnú prevádzku. Za predpokladu splnenia vyššie spomenutých podmienok, napriek vysokej cene zariadenia, je návratnosť zariadenia do päť rokov.

Využiteľnosť takto získaných energií je široká. Elektrickú energiu je možné použiť na pokrytie vlastnej spotreby, prípadne ju predávať do siete energetických rozvodných závodov. Teplo sa využíva na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody. Pomocou absorpčného výmenníka je možné vyrobené teplo využiť k výrobe chladu pre klimatizáciu alebo technologické účely. Teplo je z kogenerácie odvádzané vodou s teplotným spádom 20°C. Maximálna výstupná teplota je spravidla v rozmedzí 90 - 110 (prípadne až 130)°C. V prípade potreby však môžu kogeneračné jednotky produkovať aj paru.

Keďže kogeneračné jednotky môžu pracovať nezávisle od elektrickej siete rozvodných závodov, slúžia aj ako záložný zdroj a zabezpečujú dodávku elektrickej energie i v čase výpadku siete.

Kogeneračné jednotky sa zaraďujú do energetického systému dvoma základnými spôsobmi:

1. Primárne na pokrytie vlastnej spotreby elektriny. V takomto prípade sa volí výkon kogeneračnej jednotky podľa priebehu odberu elektrickej energie v objekte. Jednotka pracuje tak, že svojou výrobou kopíruje spotrebu elektriny objektu. Elektrina sa z verejnej siete odoberá len v špičkách a v optimálnom prípade je tento odber minimálny. Vyrobené teplo sa využíva vo vykurovacom systéme na kúrenie, ohrev TV prípadne výrobu chladu.

2. Primárne na výrobu tepla. V takomto prípade sa výkon kogeneračnej jednotky dimenzuje na potrebu tepla. Zohľadňuje sa predovšetkým tá časť výroby tepla, ktorá je potrebná celoročne (spravidla výroba TV, prípadne technologická potreba). Vyrobená elektrická energia sa čiastočne spotrebuje v objekte výrobcu a čiastočne sa predáva iným spotrebiteľom prípadne priamo do siete energetických rozvodných podnikov.

Trigenerácia

Jedná sa o spojenie kogeneračnej jednotky a absorpčnej chladiacej jednotky za účelom maximálneho využitia kogeneračných jednotiek a zúžitkovania časti tepla na výrobu chladu. Slovo trigenerácia je možné preložiť ako kombinovaná výroba elektrickej energie, tepla a chladu.

Pri zásobovaní energiou objektov ako sú banky, hotely, obchodné centrá, športové haly, nemocnice a pod. pribúda okrem požiadaviek na elektrinu a teplo aj potreba chladu pre klimatizáciu. Chladiace zariadenia priemyselne vyrábané pre výrobu chladu sú podľa princípu činnosti dvoje, a to:

- Kompresorové chladiace zariadenia, kde pohon kompresora zaisťuje najčastejšie elektromotor.

- Sorpčné chladiace zariadenia, kde pohon môže byť: para, plyn, resp. teplo vo forme teplej vody (napr. z kogeneračných jednotiek)

1.7.9 Porovnanie základných energetických vstupov na výrobu jedného GJ tepla.

Na výrobu 1 GJ zo ZP s uvažovaním výhrevnosti 34,21 MJ/m³ a účinnosti 90 % je potrebné 32,5 m³ZP, cca 2,5 kWh elektrickej energie a cca 0,03 m³ SV. Na výrobu 1 GJ z drevoštiepky s uvažovaním výhrevnosti 10 GJ/t a účinnosti 83 % je potrebných 0,12 t drevoštiepky, cca 4 kWh elektrickej energie a cca 0,03 m³ SV. Na výrobu 1 GJ zo slamy s uvažovaním výhrevnosti 14,4 GJ/t a účinnosti 83 % je potrebných 0,084 t slamy, cca 4 kWh elektrickej energie a cca 0,03 m³ SV.

V súčasnej dobe vzhľadom na zvyšovanie cien fosílnych palív začínajú byť veľmi zaujímavé riešenia využitím nielen biomasy ale aj iných obnoviteľných druhov energií.

Náklady na produkciu 1 tony biomasy vhodnej na spaľovanie :

Druh biomasy	Náklady na 1 tonu v Sk	Úroda	Poznámka
obilná slama balíkovaná	400 – 600	5 t/ha	zber, lisovanie, nakladanie, odvoz, uskladnenie
seno lúčne balíkované	1800 – 2300	2 t/ha	kosenie, obracanie, zhrňovanie, lisovanie, nakladanie, odvoz, uskladnenie
energetický štiav balíkovaný	800 – 1500		v prvom roku kŕmna plodina, ďalších 10 rokov energetická, príprava pôdy, sejba, kosba, lisovanie, nakladanie, odvoz, uskladnenie
energetické rastliny, balíkované	400–600	15 t/ha	príprava pôdy, sejba, ochrana, kosba, lisovanie, nakladanie, odvoz, uskladnenie
kukuričná slama rezanka	600 – 800	9 t/ha	zber rezačkou, odvoz veľkoobjemovými nadstavbami, uskladnenie
rýchlorastúce dreviny štiepka	550 – 700	150 t/ha	zber po 5 rokoch, 10 000 jedincov na 1 ha, ročný zber z 1/5 plochy
drevené a pilinové pelety	3500 – 4000		nákup suroviny (drevo, piliny), sušenie, čistenie, lisovanie, balenie

Výhodným riešením je využitie slnečnej energie na predohrev TV slnečnými kolektormi. Pri súčasných cenách ZP je návratnosť vložených finančných prostriedkov už do 10 rokov.

Použitie tepelných čerpadiel je vhodné pre rodinné domy, ale návratnosť investícii do tepelných čerpadiel je zatiaľ dlhodobá, vzhľadom na vysokú cenu technológie.

Cenová analýza a vývoj cien

Na základe nasledujúcich výpočtov, tabuliek a grafov je možné konštatovať, že cenový vývoj zemného plynu a drevoštiepky, jednoznačne zvýhodňuje výrobu tepla s použitím paliva – drevoštiepky pred výrobou tepla zo zemného plynu. SPP momentálne zdvihol cenu ZP o 23 % a od začiatku roka 2006 uvažuje s ďalším zdražovaním o 20 %. Je to ovplyvnené nielen meteorologickými podmienkami (hlavne v USA), ale aj postupným približovaním sa k cenám EÚ. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené ceny ZP pre domácnosti v niektorých krajinách EÚ.

Obrázok 17 Tabuľka cien ZP v niektorých krajinách EÚ

Je vidieť, že po prepočte na Sk sa cena plynu pohybuje okolo 15 – 16 Sk/m³. Cena sa pre veľkoodberateľov sa pohybuje cca 30 % pod touto cenou.

Pre porovnanie uvádzame v nasledujúcich tabuľkách súčasné ceny ZP na Slovensku.

Obrázok 18 Tabuľka ceny ZP pre domácnosť pre rok 2006

I. Tarify pre dodávky plynu pre kategóriu domácnosť – sadzby bez DPH.

Tarifa	fixná mesačná sadzba Sk/mesiac	sadzba za odobraté množstvo plynu Sk/m3
D1	55,79	14,42
D2	104,62	11,49
D3	134,37	11,28
D4	361,87	10,86

II. Tarify pre dodávky plynu pre kategóriu domácnosť– sadzby vrátane DPH.

Tarifa	fixná mesačná sadzba Sk/mesiac	sadzba za odobraté množstvo plynu Sk/m3
D1	66,39	17,16
D2	124,50	13,67
D3	159,90	13,42
D4	430,63	12,92

Obrázok 19 Tabuľka ceny ZP pre maloodber pre rok 2006

Tarify pre dodávky plynu - kategória maloodber - sadzby bez DPH.

druh tarify	fixná mesačná sadzba Sk/mesiac	sadzba za odobraté množstvo plynu Sk/m3
M1	95,00	15,30
M2	131,50	13,11
M3	315,67	11,81
M4	646,09	11,20

Obrázok 20 Tabuľka ceny ZP pre veľkoodber a návrh cien ÚRSO na rok 2006

Obdobie	D	K	Brent (USD/barel)	FX (SKK/USD)
január 06	3,250891	3,242052	57,479072	31,932
február 06	3,297920	3,171715	58,651347	31,029
marec 06	3,522305	3,431063	59,925403	31,298
apríl 06	3,653619	3,547820	60,771217	31,186
Máj 06	3,741556	3,551143	62,170418	30,535
Jún 06	3,697552	3,367547	62,968549	29,461
Júl 06	3,760832	3,507901	63,632893	30,054
August 06	3,813246	3,590469	65,272999	30,286
September	3,842798	3,508243	67,237081	29,426
Október
November 06
December 06

Z vyššie uvedeného je možné konštatovať, že cenotvorba na Slovensku sa líši od okolitých krajín v tom smere, že u nás je maloodber približne rovnako drahý ako veľkoodber. Preto treba očakávať väčšie zdražovanie hlavne v nižších odberoch.

Uvádzame príklad výpočtu palivovej zložky ceny tepla. Na výrobu 1 GJ tepla vyrobeného z plynu s uvažovaním výhrevnosti 34,21 MJ/m³ a účinnosti 90 % je potrebné 32,48 m³ ZP. V súčasnej dobe je cena 12 Sk/ m³ bez DPH. Z týchto údajov vychádza cena len za palivo 390 Sk/GJ.

Cena drevoštiepky sa v súčasnej dobe pohybuje v rozmedzí od 1110,- Sk/t až do 1300,- Sk/t. Cena 1 GJ tepla vyrobeného z drevoštiepky pri uvažovaní účinnosti 83 %, výhrevnosti cca 10 GJ/t vychádza 135,40 – 158,58 Sk/GJ.

Cena slamy je v súčasnej dobe asi 800,- Sk/t. Cena 1 GJ tepla vyrobeného zo slamy pri uvažovaní účinnosti 83 %, výhrevnosti cca 14,4 GJ/t vychádza 80,64 Sk/GJ.

V nasledujúcich tabuľkách uvádzame ďalšie hodnoty cien za palivo.

Hodnoty cien sa menia v závislosti od účinnosti, ceny za m³ a výhrevnosti. Rovnako sa počíta cena aj zo slamy.

Obrázok 21 Graf predpokladaného vývoja cien ZP a biomasy - slamy v prepočte na Sk/GJ

Vyššie uvedený vývoj vychádza z nasledujúcich hodnôt. Pri cene ZP pre maloodber (MO) sme vychádzali z ceny 10,8 Sk/ m³ a z výhrevnosti 34,21 MJ/m³ s účinnosťou 90 %. V roku 2006 sa cena zvýši cca o 19 %, v roku 2007 cca o 20% (16 Sk/m³)a v nasledujúcich len o možnú infláciu. Pre veľkoodber (VO) sme vychádzali z ceny 11,5 Sk/ m³ a z výhrevnosti 34,21 MJ/m³ s účinnosťou 93 %. V roku 2006 sa cena zvýši cca o 8 % a v nasledujúcich rokoch len o možnú infláciu. Pre poľnohospodársku biomasu sme vychádzali z ceny 900 Sk/t a z výhrevnosti 15 GJ/t s účinnosťou 85 %. V prvých dvoch rokoch je predpoklad, že sa cena bude zvyšovať vzhľadom na zvýšený dopyt cca o 20 % za rok a v nasledujúcich len o možnú infláciu.

V tomto vývoji nie je zahrnuté možné vyššie zdražovanie energií vplyvom meteorologických podmienok.

V EÚ hlavne v severských štátoch majú zásadu, že je zachovaný pomer pri zmene cien ZP k cene za biomasu. Predpokladáme, že taký istý princíp bude zachovaný aj u nás.

1.8 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území obce

Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území obce bude ovplyvňovaný odberateľským zázemím ako v bytovej a verejnej sfére, tak v podnikateľskej sfére a individuálnej bytovej výstavbe. Spotrebu tepla môžeme analyzovať v dvoch variantoch:

a/ stagnačný (súčasný stav) variant

b/ rozvojový variant

Stagnačný variant

Vzhľadom na demografický vývoj obyvateľstva Štúrova a na vývoj počasia (globálne otepľovanie) sa spotreba tepla nebude zvyšovať. Dodržiavaním a realizovaním doporučených opatrení (napr. zatepľovanie existujúcich bytových domov ako i rodinných domov, vyregulovaním jednotlivých tepelných sústav, inštaláciou TRV a ekvitermickej regulácie atď.) sa bude spotreba tepla znižovať.

V bytovom a verejnom sektore sa predpokladá len výstavba v rozsahu potrebnom pre obnovu nevyhovujúceho bytového fondu .

Zateplenie jestvujúcich objektov - zníženie spotreby tepla sa môže pohybovať v intervale od 15 % do 40 % podľa množstva realizovaných opatrení zlepšujúcich tepelnoizolačné vlastnosti objektov.

V jestvujúcom podnikateľskom sektore bude dodávka tepla zabezpečovaná z vlastných tepelných zdrojov.

Rozvojový variant

Tento variant predpokladá zvyšovanie spotreby tepla.

Zvýšenie počtu obyvateľstva podľa výhľadovej štúdie do r. 2015 si vyžiada výstavbu nových bytov. Preferovaná je výstavba nízkopodlažných bytových domov a rodinných domov. Neuvažuje sa s asanáciou pôvodnej zástavby, v HBV sa predpokladá skôr revitalizácia jestvujúcich objektov a humanizácia sídlisk.

V podnikateľskom sektore je vývoj značne závislý od zabezpečenia investícií a výkupe pozemkov z osobného vlastníctva a je ťažké ho odhadnúť. S lokalizáciou priemyselného parku sa uvažuje v západnej časti mesta pri areáli KAPPA, kde je pôda v súčasnosti využívaná na poľnohospodárske účely a vlastníkmi sú súkromné osoby.

Predpokladá sa výroba tepla vo vlastných zdrojoch s použitím kotlov spaľujúcich zemný plyn. Vhodným riešením pri zástavbe väčšieho rozsahu je vybudovanie centrálneho zdroja spaľujúceho poľnohospodársku biomasu a ZP. Centrálny zdroj by mal mať zabudované kotly a kogeneračné jednotky, ktoré pokryjú vlastnú spotrebu el. energie.

V sektore individuálnej výstavby sa uvažuje s výstavbou cca 100 rodinných domov v nezastavanej severnej časti mesta v okolí ulice Sobieskeho. V potrebe bytov je zahrnutá potreba nových bytov v dôsledku prírastku obyvateľov, ako aj náhrada za odpad bytového fondu. Potreba tepla môže byť zabezpečená vlastnými zdrojmi na ZP alebo tepelnými čerpadlami voda-voda s využitím termálnej vody z vychladzovacieho jazera kúpaliska Vadaš.

Perspektívne je možné znížiť cenu tepla v oboch variantoch rekonštrukciou CTZ na kotolňu spaľujúcu biomasu.

2. Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia obce

2.1 Formulácia alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení

Na strane dodávateľa tepla sú posudzované možnosti na zlepšenie celkovej tepelno-energetickej bilancie mesta realizovaním nasledujúcich opatrení:

1. rekonštrukcia CTZ s kotlami spaľujúcimi ZP na kotolňu spaľujúcu biomasu – slamu, resp. odpad z drevospracujúcej výroby (výhľadové opatrenie, nakoľko jestvujúci zdroj je nový )

2. výmena jestvujúcich primárnych horúcovodných rozvodov – použitie predizolovaných rúr

3. zrušenie odovzdávacích staníc tepla POS 2 až VS 4 a vybudovanie objektových odovzdávacích staníc s inštalovaním doskových výmenníkov vrátane vonkajších primárnych rozvodov s použitím predizolovaných rúr

4. realizácia domových zdrojov tepla na ZP v 4 obytných objektoch zásobovaných teplom z plynovej kotolne K 4, ktorá je po dobe životnosti

5. inštalácia kogeneračnej jednotky v CTZ dimenzovanej na pokrytie vlastnej spotreby el. energie

6. pri realizácii bytovej výstavby v lokalite pri termálnom kúpalisku zabezpečiť zásobovanie teplom tepelnými čerpadlami využívajúcimi termálnu vodu

Doporučené opatrenia pre odberateľov – konečných spotrebiteľov tepla :

1. montáž automatických termoregulačných ventilov s pomerovými meračmi na vykurovacie telesá v ostatných sektoroch

2. hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav a rozvodov teplej vody v ostatných sektoroch

3. výmena nevyhovujúcich otvorových výplní (okien, dverí) za výplne s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami

4. zateplenie obalových konštrukcií objektov

5. pravidelná údržba spoločných rozvodov tepla spočívajúca v periodických prehliadkach a odstraňovaní zistených nedostatkov ako sú netesnosti, poškodená izolácia tepelná a proti vlhkosti

6. obnovenie izolácií rozvodov TV v objektoch

Všetkými uvedenými možnosťami, ako na strane dodávateľa tak na strane odberateľa, sa dá pri nižšej spotrebe tepla dosiahnuť tepelná pohoda vo vykurovaných objektoch s dostatočným množstvom teplej úžitkovej vody za nižšie finančné náklady.

Ceny fosílnych palív (zemný plyn, ťažké a ľahké vykurovacie oleje) v súčasnosti stúpajú a v budúcnosti sa budú i naďalej zvyšovať. Do popredia sa pri výrobe tepla dostáva použitie obnoviteľných zdrojov energie. V prípade mesta Štúrovo je najdostupnejšia výroba tepla spaľovaním biomasy – slamy, využitím kogenerácie a geotermálnej energie, na prípravu TV inštalovať v objektoch solárne kolektory.

Všetky uvedené možnosti na zníženie spotreby tepla vyžadujú finančné náklady, ktorých návratnosť ovplyvňuje výber vhodného opatrenia a výška investovaných finančných prostriedkov.

Zmena výroby a dodávky tepla si vyžiada nemalé finančné prostriedky, ktorých návratnosť skráti neustále zvyšovanie cien fosílnych palív. Pre budúcnosť však vytvorí predpoklad na udržanie primeranej cenovej úrovne za dodávku tepla.

Využívanie slamy ako zdroja tepla a energie je z hľadiska ekonomického vysoko efektívne, perspektívne, a je aj ekologické. Najbližšie roky, v ktorých bude podpora projektov na využívanie obnoviteľných zdrojov energie narastať, sa tak stanú veľmi vhodným obdobím na investovanie do nových, progresívnych a moderných technológií využívania slamy ako zdroja energie. Pri rýchlej návratnosti investícií do nich sa tieto technológie stávajú veľmi atraktívnymi.

Možnosti finančnej podpory projektu

· Obce môžu získať podporu formou úveru alebo dotácie vrátane kombinácie týchto druhov podpory z Environmentálneho fondu podľa Zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a jeho vykonávacej vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 157/2005 Z.z. na podporu činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky, najmä v ochrane ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme. Výška podpory nie je limitovaná hornou ani dolnou hranicou, ale na poskytnutie podpory nie je právny nárok. Podmienkou poskytnutia podpory je preukázanie 5% z nákladov, resp. z poskytnutej dotácie, z iných zdrojov. Finančné prostriedky sa prednostne prideľujú projektom, pri ktorých dochádza k výraznejšiemu úbytku produkovaných emisií.

www.envirofond.sk

· Slovenská republika po vstupe do EÚ vstúpila aj do Európskeho hospodárskeho priestoru, do ktorého patria aj krajiny EFTA. Na základe dohody medzi EÚ a krajinami EFTA Nórske kráľovstvo poskytne Slovenskej republike ročne finančnú pomoc v celkovej sume 13,36 miliónov EUR v období od 1. mája 2004 do 30. apríla 2009.

Cieľom tejto pomoci je prispieť k zmierneniu hospodárskych a sociálnych nerovností v Európskom hospodárskom priestore prostredníctvom grantov na investičné a rozvojové projekty v nasledovných prioritných oblastiach:

- Ochrana životného prostredia vrátane ochrany životných podmienok prostredníctvom zníženia znečisťovania a podpory v oblasti obnoviteľných energií

- Podpora trvalo-udržateľného rozvoja prostredníctvom lepšieho využívania a manažmentu zdrojov

www.eeagrands.sk

· Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre ochranu ovzdušia bola vypracovaná v súlade s Oznámením MZV SR c. 186/2002 Z. z. zo dňa 18. apríla 2002 o prijatí Rozhodnutia Asociačnej rady c. 6/2001 medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou, ktorým sa prijímajú implementačné pravidlá na uplatňovanie ustanovení o štátnej pomoci uvedené v článku 64 ods. 1 bode iii) a ods. 2 podľa článku 64 ods. 3 Európskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane a v článku 8 ods. 1 bode iii) a ods. 2 podľa článku 8 ods. 3 Protokolu c. 2 k tejto dohode o výrobkoch Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO).

www.strukturalnefondy.sk

2.2 Vyhodnotenie opatrení na realizáciu jednotlivých alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení

2.2.1 Druhy úsporných opatrení

Úsporné opatrenia sú možné rozdeliť podľa:

a) podľa rozsahu investícií

beznákladové - opatrenie predovšetkým organizačného charakteru. Jedná sa napr. o dodržovanie vnútorných teplôt v jednotlivých priestoroch, realizácia útlmových programov (znižovanie teplôt v nočných hodinách alebo pri dlhodobej neprítomnosti osôb), energetický manažment (slúžiaci k neustálemu zlepšovaniu energetického hospodárstva v budovách) a pod.

nízkonákladové - opatrenia, ktoré za pomerne malých investičných nákladov vyvolajú efekt úspor energie. Jedná sa napr. o utesnenie okien (zníženie infiltrácie), nasadenie mechanických uzáverov dverí, inštalácia úsporných vodovodných výtokových armatúr, výmena dverí s lepšími tepelno-technickými vlastnosťami, inštalácia ekvitermickej regulácie a pod.

vysokonákladové - opatrenia týkajúce sa hlavne vylepšenia tepelno-technických vlastností konštrukcií objektov (výmena okien, dverí, zateplenie fasády, strešných či stropných konštrukcií), realizácia solárneho predohrevu TV, nainštalovanie rekuperačnej jednotky pre predohrev vzduchu a pod.

b) podľa veľkosti úspor a ekonomickej návratnosti opatrení

opatrenia s rýchlou návratnosťou - také opatrenia, ktoré dosahujú vysokých úspor energie v pomere k vynaloženým nákladom. Pre takéto opatrenia musia byť už vytvorené podmienky k realizácii.

opatrenia nenávratné alebo s vysokou dobou ekonomickej návratnosti - sú to opatrenia smerujúce obecne k znižovaniu energetickej náročnosti prevádzky zariadení.

2.2.2 Beznákladové opatrenia

Rozšírenie súčasného energetického manažmentu o niektoré zásady. Ročná úspora tepla pri realizácii opatrení je odhadovaná vo výške cca 3 % z celkovej spotreby tepla. Medzi tieto opatrenia patria napr.:

Na strane výroby tepla :

· Vyhodnocovanie spotreby tepla a vyhodnocovanie prípadných výkyvov.

Na strane spotreby tepla :

· Vo vykurovacom období dbať na vetranie priestorov na dobu nevyhnutnú k výmene vzduchu (hygienické predpisy).

· V priestoroch občasného pobytu osôb nastaviť minimálne vykurovacie teploty vzhľadom k prevádzkovanému zariadeniu (znížením t_i o 1°C je možné dosiahnuť zníženie spotreby tepla o 6%).

· Vykurovacie telesá musia byť umiestnené tak, aby nebolo záclonou, závesom a žiadnym bytovým zariadením bránené sálaniu tepla do priestoru. Nadmernému úniku možno zabrániť hliníkovou fóliou umiestnenou medzi stenou a radiátorom

2.2.3 Nízkonákladové opatrenia

Na strane výroby tepla :

· doplnenie ekvitermickej regulácie v objektoch SBDO

Na strane spotreby tepla :

· Utesnenie okien a dverí objektov HBV a IBV – zníženie nežiadúcej infiltrácie vzduchu

Obnovenie izolácií rozvodov TV v bytových objektoch – meraniami na domoch v iných mestách boli zistené až 60%-né straty spôsobené neizolovanými alebo zle izolovanými rozvodmi TV v bytových jadrách

2.2.4 Vysokonákladové opatrenia

Na strane výroby tepla :

· Rekonštrukcia CTZ s kotlami spaľujúcimi ZP na kotolňu spaľujúcu biomasu – slamu. Opatrenie nie je zahrnuté do variantov, je posúdené len ako výhľadové riešenie, ktoré by vyžadovalo vyčlenenie skladovacieho priestoru, dobudovanie skladu slamy a dávkovacieho zariadenia

· Rekonštrukcia CTZ s kotlami spaľujúcimi ZP na kotolňu spaľujúcu biomasu – drevný odpad. Opatrenie nie je zahrnuté do variantov, je posúdené len ako výhľadové riešenie, ktoré by vyžadovalo vyčlenenie skladovacieho priestoru, dobudovanie skladu drevného odpadu a dávkovacieho zariadenia

· Výmena jestvujúcich primárnych horúcovodných rozvodov za predizolované potrubia

Objektové OST - Zrušenie odovzdávacích staníc tepla POS 2 až VS 4 a vybudovanie 62 objektových odovzdávacích staníc s inštalovaním doskových výmenníkov vrátane doplnenia vonkajších primárnych rozvodov s použitím predizolovaných rúr
Realizácia domových zdrojov tepla na ZP v 4 obytných objektoch zásobovaných teplom z plynovej kotolne K 4, ktorá je po dobe životnosti
Inštalácia kogeneračnej jednotky v CTZ dimenzovanej na pokrytie vlastnej spotreby el. energie

· Využitie tepelných čerpadiel pri realizácii bytovej výstavby v lokalite pri termálnom kúpalisku.

Na strane spotreby tepla :

Hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav a rozvodov teplej vody, montáž automatických termoregulačných ventilov s pomerovými meračmi na vykurovacie telesá vo verejnom sektore a IBV

· Zateplenie obvodových konštrukcií objektov bytového a verejného sektoru a objektov individuálnej bytovej výstavby

· Zateplenie strešných konštrukcií objektov bytového a verejného sektoru a objektov individuálnej bytovej výstavby

· Výmena otvorových výplní objektov bytového a verejného sektoru a objektov individuálnej bytovej výstavby

2.2.5 Súhrn navrhnutých opatrení

V nasledujúcej tabuľke je uvedené prehľadné zhrnutie realizačných nákladov a predpokladaných úspor energie u jednotlivých navrhovaných opatrení. Energetická úspora predstavuje úsporu energie pri realizácii daného opatrenia samostatne.

Náklady na realizáciu opatrení sú v tabuľke rozdelené na celkové náklady a energetické. Celkové náklady musí investor vynaložiť (obsahujú náklady na zanedbanú údržbu konštrukcií, na obnovenie konštrukcie do vyhovujúceho technického stavu). Ako energetické sú označené tie náklady, ktoré vylepšujú tepelno-technické vlastnosti konštrukcie a neriešia zanedbanú údržbu.

Tabuľka 23 Súhrn navrhovaných opatrení, nákladov a ročných úspor pri ich realizácii

Navrhnuté opatrenia	Označenie opatrení	Náklady na realizáciu (tis. Sk)		Energ. úspora GJ/rok	Jednodu chá doba návratnosti
Navrhnuté opatrenia	Označenie opatrení	celkové	energetické	Energ. úspora GJ/rok	Jednodu chá doba návratnosti
Energetický manažment	BO1	0	0	1 159	-
Doplnenie regulácie	NO1	660	660	4 760	0,4
Utesnenie okien a dverí	NO2	55 928	22 371	8 130	7,1
obnovenie izolácií TV	NO3	1 660	1 660	1 932	2,2
Kotolňa na biomasu	VO1a	117 000	117 000		2,9
Kotolňa na drevný odpad	VO1b	38 685	38 685		2,0
Rekonštrukcia PR	VO2	13 239	13 239	5 829	6,0
Domové OST	VO3	19 300	19 300	5 278	9,7
Domové kotolne	VO4	1 044	1 044	485	5,7
Kogeneračná jednotka v CTZ	VO5	2 500	2 500	1 820	1,3
Tepelné čerpadlá	VO6	18 000	18 000		3,5
Hydraulické vyregulovanie, TRV	VO7	9 729	9 729	16 240	1,5
Zateplenie obvodových stien CZT	VO9	202 188	84 245	16 229	13,3
Zateplenie strešných konštrukcií CZT	VO10	62 250	37 350	13 910	6,9
Výmena otvorových výplní CZT	VO11	433 260	252 735	19 706	32,9
Zateplenie obvodových stien IBV	VO12	111 006	55 503	15 718	17,4
Zateplenie strešných konštrukcií IBV	VO13	158 580	79 290	15 718	24,9
Výmena otvorových výplní IBV	VO14	198 225	99 113	14 844	33,0

Pozn.: Cenové údaje sú uvedené vrátane DPH

Kombináciou jednotlivých opatrení nie je možné dosiahnuť úspory rovnajúce sa jednoduchému aritmetickému súčtu úspor jednotlivých opatrení.

2.2.6 Definovanie variantov

Jednotlivé varianty v tabuľkách sú zostavené z vysokonákladových opatrení, doplnených beznákladovými a nízkonákladovými opatreniami. Navrhnuté opatrenia je možné realizovať každé samostatne a prinesú príslušnú úsporu energie, resp. úsporu prevádzkových nákladov.

2.2.6.1 Variant č. 1

	Názov opatrenia	Počiat. výdaje energet.	Ročné úspory
	Názov opatrenia	Počiat. výdaje energet.	Úspora energie		Úspora osobných výdajov	Úspora výdajov na opravy	Úspora ostatných výdajov	Úspora celkom
		tis. Sk	GJ	tis. Sk	tis. Sk	tis. Sk	tis. Sk	tis. Sk
BO1	Energetický manažment	0	1 159	461				15 686
NO1	Doplnenie regulácie	660	4 760	1 856
NO3	obnovenie izolácií TV	1 660	1 932	753
VO2	Rekonštrukcia PR	13 239	5 829	2 205
VO3	Domové OST	19 300	5 278	1 995
VO4	Domové kotolne	1 044	485	184
VO5	Kogeneračná jednotka v CTZ	2 500	1 820	1 899
VO7	Hydraulické vyregulovanie, TRV	9 729	16 240	6 333
	Variant č. 1 celkom	48 132	37 503	15 686	0	0	0

2.2.6.2 Variant č. 2

	Názov opatrenia	Počiat. výdaje energet.	Ročné úspory
	Názov opatrenia	Počiat. výdaje energet.	Úspora energie		Úspora osobných výdajov	Úspora výdajov na opravy	Úspora ostatných výdajov	Úspora celkom
		tis. Sk	GJ	tis. Sk	tis. Sk	tis. Sk	tis. Sk	tis. Sk
BO1	Energetický manažment	0	1 159	461				49 648
NO1	Doplnenie regulácie	660	4 760	1 856
NO3	obnovenie izolácií TV	1 660	1 932	753
VO2	Rekonštrukcia PR	13 239	5 829	2 205
VO3	Domové OST	19 300	5 278	1 995
VO4	Domové kotolne	1 044	485	184
VO5	Kogeneračná jednotka v CTZ	2 500	1 820	1 899
VO6	Tepelné čerpadlá	18 000	0	5 150
VO7	Hydraulické vyregulovanie, TRV	9 729	16 240	6 333
VO9	Zateplenie obvodových stien – objekty CZT	84 245	16 229	6 329
VO10	Zateplenie strešných konštrukcií – objekty CZT	37 350	13 910	5 425
VO11	Výmena otvorových výplní – objekty CZT	252 735	19 706	7 686
VO12	Zateplenie obvodových stien IBV	55 503	15 718	3 183
VO13	Zateplenie strešných konštrukcií IBV	79 290	15 718	3 183
VO14	Výmena otvorových výplní IBV	99 113	14 844	3 006
	Variant č. 2 celkom	674 367	133 629	49 648	0	0	0

Na nasledujúcom obrázku je zobrazená súčasná spotreba energie v bytovom a verejnom sektore a v sektore IBV a vplyv navrhovaných opatrení na jej zníženie.

Obrázok 22 Ročné spotreby a náklady na realizáciu opatrení

2.3 Ekonomické vyhodnotenie technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení

2.3.1 Metóda hodnotenia

Ekonomická analýza sa zaoberá vyhodnotením energetických, stavebných a organizačných opatrení na úsporu energie na území mesta Štúrovo.

Cieľom ekonomickej analýzy je zistiť vhodnosť realizácie jednotlivých opatrení z ekonomického hľadiska.

Ekonomická analýza bola vykonaná na základe niekoľkých kritérií, z ktorých najdôležitejšia je súčasná hodnota v podobe diskontného toku hotovosti počas doby životnosti.

Pri spracovaní ekonomickej analýzy sú zvyčajne základné vstupné údaje na jednej strane príjmové položky (v podobe úspory za energie) a na druhej strane výdajové položky (v podobe nákladov vynaložených na realizáciu opatrení).

Vstupné údaje pre ekonomickú analýzu sú získavané takto :

· Výška nákladov na úsporné opatrenia plynúceho z odborného odhadu na základe výsledkov obdobných – už realizovaných akcií,

· Cenové informácie výrobcov, montážnych firiem a dodávateľských firiem,

· Informácie z publikácií a internetu.

Úspory sú chápané ako rozdiel výdajov za energie v prípade, že k realizácii navrhovaných opatrení nedôjde a v prípade, že opatrenia realizované budú. Ako základ pre výpočet úspor teda slúži súčasný stav a príslušné prevádzkové výdaje, tak ako je uvedené v upravených energetických bilanciách jednotlivých variant.

Pri spracovaní ekonomickej analýzy je nutné stanoviť ďalšie doplnkové vstupné údaje - dobu porovnania, diskontnú mieru, cenový vývoj.

q Diskontná miera

Pre ocenenie hodnoty prostriedkov vydaných alebo prijatých v budúcnosti sa často pracuje s prevodom na súčasnú hodnotu. Diskontná miera je prostriedok, ktorý tento prevod umožňuje. Ide o určitú formu vyjadrenia medziročnej hodnotovej zmeny úrokovej miery a ďalších faktorov. Zvolená diskontná miera je 5 %.

q Doba porovnania

Doba porovnania sa zvyčajne stanovuje na základe životnosti zariadenia. Pri opatreniach stavebného charakteru je predpokladaná doba životnosti stanovená na dobu 30 až 45 rokov, pri opatreniach týkajúcich sa technických zariadení (kotly) je doba životnosti cca 15 rokov.

q Cenový vývoj

V dobe prevádzkovania zariadení sa môže významne meniť inflácia a tým aj ceny. Vo zvyčajnom prípade potom predovšetkým zmeny cien energie výrazne ovplyvňujú ekonomické výsledky energetických projektov. V porovnaní je počítané so stálymi cenami, teda nie je zohľadnená inflácia.

Výstupnými údajmi sú jednoduchá návratnosť investícií, diskontná doba návratnosti a čistá súčasná hodnota.

Ø Jednoduchá doba návratnosti investície Ts

Jednoduchá návratnosť nezohľadňuje skutočnú časovú hodnotu peňazí. Kritérium určuje, za ako dlho pokryjú z projektu jeho investičné náklady. Jednoduchú dobu návratnosti je možné počítať ako rovnovážny bod kumulovaných príjmov a výdajov podľa vzťahu,

T_s= IN/ CF

Kde IN investičné náklady projektu

CF ročné prínosy projektu (cash – flow, zmena peňažných tokov pre realizáciu projektu)

Ø Diskontná doba návratnosti T_sd

Pri uvažovaní súčasnej hodnoty tokov hotovosti je možné určiť dobu, v ktorej v danom projekte nastane rovnováha medzi príjmami a výdajmi. Táto doba sa označuje ako diskontná doba návratnosti prostriedkov a je možné ju považovať za kritérium so zrovnateľnou vypovedajúcou schopnosťou ako NPV. Všeobecne je možné diskontnú dobu návratnosti stanoviť z podmienky NPV = 0,

T_{sd - t}

å CF_t . (1+r) - IN = 0

^t=1

kde CFt ročné prínosy projektu ( zmena peňažných tokov pre realizáciu projektu)

r diskont

(1 + r) ^-t odúročiteľ

Ø Čistá súčasná hodnota NPV

Základom pre určenie čistej súčasnej hodnoty je určenie toku hotovosti. Toky hotovosti (Cash-Flow) sú rozdielom príjmov a výdajov spojených s projektom v jednotlivých rokoch. Toky hotovosti v sebe zahrňujú všetky hodnotové zmeny v období životnosti projektu. Pre hodnotenie toku hotovosti sa tieto upravujú prevodom z budúcich hodnôt do súčasnosti. Hodnoty sú spravidla prevedené do období, kedy dochádza k vynaloženiu najväčších investícií. Takto prevedená hodnota sa nazýva súčasná hodnota. Priebežné pokrytie investícií a ďalších výdajov a príjmov vyjadruje kumulovaný tok hotovosti, kedy sa jednotlivé ročné hodnoty priebežne sčítajú a predstavujú skutočný stav u realizovaného opatrenia v príslušnom roku. Pokiaľ je hodnota kumulovaného toku hotovosti v danom roku záporná, nedošlo k tomuto obdobiu k pokrytiu výdajov projektu jeho príjmami. Hodnota diskontovaného kumulovaného toku hotovosti v poslednom roku sa označuje NPV. Čím vyššia je hodnota NPV, tým je opatrenie ekonomicky výhodnejšie. Pokiaľ je hodnota NPV záporná, opatrenie nie je možné za daných podmienok realizovať.

T_{ž - t}

NPV = å CF_t. (1+r) - IN

^t=1

kde T_ž … doba životnosti (hodnotenia) projektu

Ø Vnútorné výnosové percento IRR

Vnútorné výnosové percento predstavuje hodnotu úrokovej miery v percentách, pri ktorej hodnota NPV = 0. Tento ukazovateľ je užitočný ako meradlo efektívnosti investícií. Stačí ho porovnať s úrovňou úrokových mier na finančnom trhu a investor vidí, či je vhodné do príslušnej varianty investovať.

T_{ž - t}

å CF_t . (1 + IRR) - IN= 0

^t
=1

Upozornenie audítora – návratnosti uvedené v audite sú vztiahnuté k cene technických a iných opatrení bez prostriedkov potrebných pri projektovaní, technického dozoru na investičnú akciu, sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti zavedených opatrení. V neposlednej rade nie je uvažovaná cena finančných zdrojov (úrokov).

2.3.2 Vyhodnotenie variantov

Jednoduchá a reálna ekonomická návratnosť

Vstupným parametrom pre hodnotenie ekonomickej návratnosti sú úspory nákladov na energie a vlastné investície do opatrení.

Tabuľka 24 Tabuľky vstupných hodnôt a výsledkov ekon. hodnotenia variantov

Údaje VAR 1		tis. Sk, ostatné jedn.
Investičné výdaje projektu (počiatočné, jednorázové výdaje na realizáciu opatrení v navrhnutých variantoch		48 132
Zmena nákladov na energie (- zníženie, + zvýšenie)		-15 686
Zmena ostatných nákladov, v tom: o zmena osobných nákladov (mzdy, poistné, ……) (- +) o zmena ostatných prevádzkových nákladov (opravy a údržba, služby, réžia, poistenie majetku, ….. ( - +) o samostatne je možné uviesť i zmenu nákl. na emisie resp. odpady (- +)		0
Zmena tržieb (za teplo, elektrinu, využité odpady) (+ zvýšenie, - zníženie)		0
Prínosy projektu celkom – ročné CF [mil. Sk/rok]		15 686
Doba hodnotenia [rokov]		15
Diskont [%]		5
Predpokladaný medziročný rast ceny energií [%]		5
Hodnoty kritérií	Jednoduchá doba návratnosti Ts [rokov]	3
	Reálna doba návratnosti Tsd [rokov]	3
	Čistá súčasná hodnota NPV [mil. Sk]	174 294
	Vnútorné výnosové percento IRR [%]	35,73
Daň z príjmov (vrátane sadzby a dopadov na úspory)		-
Prípadne ďalšie údaje		-
Údaje VAR 2		tis. Sk, ostatné jedn.
Investičné výdaje projektu (počiatočné, jednorázové výdaje na realizáciu opatrení v navrhnutých variantoch		674 367
Zmena nákladov na energie (- zníženie, + zvýšenie)		-49 648
Zmena ostatných nákladov, v tom: o zmena osobných nákladov (mzdy, poistné, ……) (- +) o zmena ostatných prevádzkových nákladov (opravy a údržba, služby, réžia, poistenie majetku, ….. ( - +) o samostatne je možné uviesť i zmenu nákl. na emisie resp. odpady (- +)		0
Zmena tržieb (za teplo, elektrinu, využité odpady) (+ zvýšenie, - zníženie)		0
Prínosy projektu celkom – ročné CF [mil. Sk/rok]		49 648
Doba hodnotenia [rokov]		15
Diskont [%]		5
Predpokladaný medziročný rast ceny energií [%]		5
Hodnoty kritérií	Jednoduchá doba návratnosti Ts [rokov]	11
	Reálna doba návratnosti Tsd [rokov]	14
	Čistá súčasná hodnota NPV [mil. Sk]	3 536
	Vnútorné výnosové percento IRR [%]	5,07
Daň z príjmov (vrátane sadzby a dopadov na úspory)		-
Prípadne ďalšie údaje		-

2.3.3 Enviromentálne hodnotenie variantov

Zhodnotenie výroby tepla z hľadiska ekologických prínosov. Látky, ktoré znečisťujú ovzdušie sú sledované na základe nariadenia vlády . Ide predovšetkým u tuhé látky, SO₂, NO_x, CO, C_xH_y a CO₂.

Ekologické účinky posudzovaných variantov sú vyhodnotené porovnaním emisií znečisťujúcich látok vo východzom stave a po realizácií daného variantu. Emisie pre zdroj tepla boli vypočítané z emisných faktorov, ktorými sa stanovia emisné limity a ďalšie podmienky prevádzky stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia. Započítané sú emisie vznikajúce prevádzkou spaľovania ZP v kotolniach na území obce.

Pri biomase je udávaná nulová hodnota emisií CO₂ v súlade s konvenciou, podľa ktorej sa pri bilancovaní uvažuje, že slama pri fotosyntéze spotrebuje práve toľko CO₂, koľko vznikne pri jeho spaľovaní.

Množstvo tuhých znečisťujúcich látok (TZL) pri spaľovaní biomasy je vyššie ako pri spaľovaní ZP, možno ho znížiť použitím multicyklónu s odlúčivosťou η_o = 0,99. V prípade použitia látkových filtrov, ktorých odlučivosť je blízka hodnote 1,0, bude toto množstvo prakticky porovnateľné v oboch prípadoch.

Produkcia NO_x a CO pri spaľovaní slamy je niekoľkonásobne vyššia ako pri spaľovaní zemného plynu.

Náhrada zemného plynu sa javí zaujímavá z hľadiska množstva CO₂, pričom je atraktívna vzhľadom na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov.

Tabuľka 25 Súčasný stav produkcie emisií

	ZP	ŤVO	ČU	HU	Spolu
TL [t/rok]	0,320	0,640	890,486	229,071	1 120,517
SO₂[t/rok]	0,154	0,900	1 097,463	362,695	1 461,212
NO_x[t/rok]	25,584	3,000	144,403	57,268	230,255
CO [t/rok]	5,117	0,177	4 332,090	859,014	5 196,398
CO₂[t/rok]	30 248,809	905,765	236 508,600	35 315,000	302 978,174

Tabuľka 26 Zníženie emisií – rozdiel súčasného stavu a variantov č. 1, 2 a 3.

VAR 1	Súčasný stav	Po VAR 1	Rozdiel
Tuhé látky [t/rok]	1 120,517	1120,495	0,022
SO₂[t/rok]	1 461,212	1461,201	0,011
NO_x[t/rok]	230,255	228,492	1,763
CO [t/rok]	5 196,398	5196,046	0,352
CO₂[t/rok]	302 978,174	300894,507	2083,667

VAR 2	Súčasný stav	Po VAR 2	Rozdiel
Tuhé látky [t/rok]	1 120,517	1120,439	0,078
SO₂[t/rok]	1 461,212	1461,174	0,038
NO_x[t/rok]	230,255	223,975	6,280
CO [t/rok]	5 196,398	5195,142	1,256
CO₂[t/rok]	302 978,174	295553,747	7424,427

2.3.4 Výber optimálneho variantu

2.3.5.2Metodika a kritériá výberu

Výber optimálneho variantu je vykonaný pomocou viacerých hodnotiacich kritérií (hľadísk):

q ekonomické hľadisko

q environmentálne hľadisko

q technické hľadisko

q prevádzkové hľadisko

q legislatívne hľadisko

q hľadisko úžitkovej hodnoty

Ekonomické hľadisko

Toto hľadisko zohľadňuje výšku počiatočných nákladov do energeticky úsporného opatrenia. Jedným z bodov je napríklad sledovanie doby návratnosti investície vložené do opatrení na úsporu energie.

Environmentálne hľadisko

Z ekologického hľadiska má najväčší význam opatrenie znižujúce spotrebu tepla objektu v čo najväčšej miere, a teda maximálne znižujúce emisie škodlivých látok. Kladie sa tiež dôraz na produkciu emisií škodlivých látok priamo spojenú s realizáciou energeticky úsporného opatrenia(tzv. zviazaná produkcia).

Hľadisko technické

Toto hľadisko dáva dôraz napríklad na životnosť jednotlivých opatrení. Životnosť zatepľovacieho systému sa predpokladá od 25 rokov a viac. Naproti tomu regulačná technika má technickú životnosť cca 15 rokov nehľadiac na skutočnosť, že ešte skôr morálne zastará.

Toto hľadisko tiež zohľadňuje náročnosť realizácie.

Prevádzkové hľadisko

Týmto kritériom sa zohľadňuje náročnosť realizovaného opatrenia na údržbu a prevádzku. Napr. zateplenie objektu, alebo výmena okien je prevádzkovo málo náročné opatrenie, naopak nová kotolňa, alebo osadenie termoregulačných ventilov sú už viac náročné na prevádzku i údržbu.

Legislatívne hľadisko

Niektoré opatrenia sa nemusia, predovšetkým pred realizáciou, obísť bez komplikácií v legislatívnej oblasti – napr. zateplenie fasády, či výmena okien na objekte pamiatkovo chránenom takmer isto narazí na určité legislatívne obmedzenia. Toto hľadisko tiež zohľadňuje náročnosť splnenia požiadaviek stavebného úradu v predrealizačnej fáze – napr. zohľadňuje, či k realizácií navrhnutého opatrenia postačí len ohlásenie alebo bude musieť prebehnúť stavebné konanie.

Hľadisko úžitkovej hodnoty

Dá sa predpokladať, že danými opatreniami dôjde k zvýšeniu úžitkovej hodnoty objektu. Napríklad zateplenie obvodového plášťa sa pozitívne prejaví nielen na tepelno-technických vlastnostiach fasády, ale i na jej vzhľade, čo určite prispeje k lepšej reprezentatívnosti budovy a teda i k zvýšeniu jej tržnej ceny.

2.3.5.2 Zhrnutie variantov

Tabuľka 27 Ekonomické vyhodnotenie variantov

Variant	Úspora		Investície	NPV	IRR	T_s	T_sd
Variant	GJ/rok	tis. Sk/rok	tis. Sk	tis. Sk	%	roky	roky
VAR 1	37 503	15 686	48 132	174 294	35,73	3	3
VAR 2	133 629	49 648	674 367	3 536	5,07	11	14

Pozn.: Cenové údaje sú uvedené vrátane DPH

Upozornenie

Výsledný potenciál úspor vyplývajúci z navrhnutých variantov a jednotlivých opatrení je hodnota vypočítaná k normalizovaným klimatickým podmienkam (dlhodobý priemer) a k normalizovaným vnútorným teplotám a vlhkostiam v priestoroch budov.

Ceny uvádzané pri hodnotení jednotlivých variantov predstavujú vo väčšine priemerné hodnoty cenníkových ponúk jednotlivých hlavných dodávateľov a sú stanovené ku dňu vyhotovenia energetického auditu a podliehajú inflácii.

Návrh je orientovaný na cieľové riešenia a jeho realizácia môže byť v skutočnosti realizovaná po etapách. Pre zrovnateľné vyhodnotenie je ekonomické hodnotenie ako jednorázová investícia, aj keď pri realizácii budú investície rozložené v čase. Varianty „energeticky úsporných projektov“ majú informačný charakter a nenahrádzajú technické projekty riešení, môžu iba slúžiť k ich zadaniu.

Pred realizáciou opatrení doporučujeme upresniť náklady na základe minimálne 3 cenových ponúk.

3. Závery a doporučenia pre rozvoj tepelnej energetiky na území mesta

Z predchádzajúcich údajov, výpočtov a hodnotení je možné konštatovať, že najvýhodnejším variantom pre rozvoj tepelnej energetiky na území mesta je variant č.1, ktorý podporuje centralizované zásobovanie teplom a vyžaduje nižšie vstupné investície. Z hľadiska dlhodobého hodnotenia je vhodné pristúpiť k zatepľovaniu objektov, čím sa dosiahne zvýšenie úspor energie potrebnej na vykurovanie objektov .

Stručná charakteristika výroby a dodávky tepla za rok 2005

Spotreba paliva - ZP	15 914,5 tis. m³	544 435 GJ
Hnedé uhlie	20 180 t	353 150 GJ
Čierne uhlie	100 000 t	2 580 000 GJ
ŤVO	300 t	12 540 GJ
Spotreba paliva - spolu		3 490 125 GJ
Dodané teplo do objektov:
Bytový a verejný sektor		121 546 GJ
Z toho ÚK		87 513 GJ
Z toho TV		34 033 GJ
Podnikateľský sektor		2 326 529 GJ
Individuálna bytová výstavba		107 279 GJ

Je dôležité, aby sa koncepcia rozvoja tepelnej energetiky neuberala len smerom k výrobe a distribúcii tepla, ale aj k jeho spotrebe. Vysoká cena nemusí automaticky znamenať aj vysoké ročné vyúčtovanie. Napríklad: priemerný byt má vykurovanú plochu 70 m², mernú spotrebu na vykurovanie 0,5 GJ/ m² a cena za teplo je 650 Sk/GJ. Ročné vyúčtovanie je potom 22 750 Sk/rok. Ak má predmetný byt mernú spotrebu na vykurovanie 0,7 GJ/ m² a cena za teplo je 600 Sk/GJ. Ročné vyúčtovanie je potom 29 400 Sk/rok. Z predchádzajúcich údajov je vidieť, aká je dôležitá spotreba.

3.1 Návrh záväznej časti energetickej koncepcie mesta Štúrovo

Z hľadiska ďalšieho rozvoja mesta Štúrovo, v súlade so štátnou energetickou politikou a Zákonom č.138/1991 Zb O majetku obcí odporúčame opatrenia, ktoré zefektívnia výrobu a distribúciu tepla, znížia merné spotreby na objektoch, prispejú k menšiemu znečisteniu prostredia a nižšej cene tepla pre konečného spotrebiteľa.

Opatrenia pre dodávateľa tepla:

· Výmena jestvujúcich primárnych horúcovodných rozvodov za predizolované potrubia

· zrušenie odovzdávacích staníc tepla POS 2 až VS 4 a vybudovanie objektových odovzdávacích staníc s inštalovaním doskových výmenníkov vrátane vonkajších primárnych rozvodov s použitím predizolovaných rúr

· realizácia domových zdrojov tepla na ZP v 4 obytných objektoch zásobovaných teplom z plynovej kotolne K 4, ktorá je po dobe životnosti

· inštalácia kogeneračnej jednotky v CTZ dimenzovanej na pokrytie vlastnej spotreby el. energie

· pri realizácii bytovej výstavby v lokalite pri termálnom kúpalisku zabezpečiť zásobovanie teplom tepelnými čerpadlami využívajúcimi termálnu vodu

· Vyhodnocovanie spotreby tepla a vyhodnocovanie prípadných výkyvov.

· Skvalitnenie informovanosti odberateľov a zlepšenie komunikácie s nimi

Opatrenia pre odberateľov tepla :

· Vo vykurovacom období dbať na vetranie priestorov na dobu nevyhnutnú k výmene vzduchu (hygienické predpisy).

· V priestoroch občasného pobytu osôb nastaviť minimálne vykurovacie teploty vzhľadom k prevádzkovanému zariadeniu

· Vykurovacie telesá musia byť umiestnené tak, aby nebolo žiadnym bytovým zariadením bránené sálaniu tepla do priestoru

· Hydraulické vyregulovanie vykurovacích sústav a rozvodov teplej vody a montáž automatických termoregulačných ventilov s pomerovými meračmi na vykurovacie telesá vo verejnom sektore a sektore IBV

· pravidelná údržba spoločných rozvodov tepla spočívajúca v periodických prehliadkach a odstraňovaní zistených nedostatkov ako sú netesnosti, poškodená izolácia tepelná a proti vlhkosti

· obnovenie izolácií rozvodov TV v objektoch

· Zateplenie obvodových konštrukcií objektov

· Zateplenie strešných konštrukcií objektov

Výmena nevyhovujúcich otvorových výplní (okien, dverí) za výplne s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami

V Štúrove sa nachádza 75 bytových domov so 3 320 bytmi, z ktorých väčšinu zásobuje teplom na ÚK a TV spoločnosť Bytový podnik, m.p. rovnako ako aj niekoľko objektov verejného sektoru. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa tento systém nenarušoval nesystémovým odpájaním. Je dôležité si uvedomiť, že k odpájaniu dochádza postupne a nie naraz. Preto by v určitom časovom horizonte (niekoľkých rokov) vznikol veľmi neefektívny a drahý systém zásobovania teplom, ktorý by sa nedal definovať ani ako centrálny ani ako lokálny. Koncepcia rozvoja energetiky v meste na strane spotreby tepla má hlavne podporovať znižovanie spotrieb na objektoch (občania a firmy by mali investovať svoje finančné prostriedky do zatepľovania a výmeny otvorových výplní, regulácie a termostatizácie, čím si vlastne zhodnocujú do budúcnosti svoju vlastnú nehnuteľnosť).

Z pohľadu životného prostredia sa doporučuje uvažovať o postupnom znižovaní početnosti menších zdrojov znečisťovania, ktoré nemajú dobré rozptylové podmienky. Vytvárať komplexné vecné a územné podmienky a možnosti, podporujúce využitie jestvujúcich výkonových kapacít prevádzkovaných zdrojov tepla, najmä v územných celkoch, kde sú k tomu vytvorené technické možnosti a blízkosť primárnych a sekundárnych tepelných prípojok.

Systém zásobovania teplom z CTZ je aj z pohľadu životného prostredia veľmi vhodný, a to hlavne z dvoch aspektov : umiestnenie zdroja na okraji obytnej zóny mesta a dobré rozptylové podmienky. Prípadné využitie biomasy na výrobu tepla v CTZ bude mať veľký prínos pre životné prostredie. Základným prínosom projektov nahradzujúcich fosílne palivá biomasou je zníženie emisií látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (tzv. skleníkových plynov) reprezentovaných CO₂.

Zvyšovaním cien ZP pre maloodber začína byť do budúcnosti zaujímavá aj možnosť napojenia individuálnej zástavby – rodinných domov na CTZ.

Alternatívnym rozširovaním systému CTZ pripojením sa nových obytných súborov prípadne podnikateľských prevádzok by sa zväčšil rozsah výroby a spotreby tepla, čo by malo tiež priaznivý vplyv na cenu tepla. Uplatnením CTZ v čo najväčšom rozsahu by sa dosiahla udržateľná a primeraná jednotková cena za teplo, ktorá sa za určitých priaznivých okolností môže aj znížiť.

V súčasnej dobe vzhľadom na zvyšovanie cien fosílnych palív začínajú byť veľmi zaujímavé riešenia využitím nielen biomasy ale aj iných obnoviteľných druhov energií (solárne kolektory na prípravu alebo predohrev TV) .

V závere možno konštatovať, že systém CTZ sa v kontexte so súčasnými trendmi zásobovania teplom, tvorby cien fosílnych palív, ako aj trendmi ochrany životného prostredia javí za predpokladu realizácie adekvátnych racionalizačných opatrení ako životaschopná, konkurencieschopná a perspektívna forma zásobovania teplom, ktorá si zasluhuje primeranú pozornosť a podporu. Najpriaznivejšie predpoklady na jeho zachovanie a intenzifikáciu sú na území pokrytom existujúcou sieťou tepelných rozvodov, ale za priaznivých podmienok prichádza do úvahy aj jeho rozširovanie na širšie územie využívané alebo potencionálne využiteľné predovšetkým pre bývanie, občiansku vybavenosť a výrobu.

V koncepcii územného rozvoja mesta sa doporučuje naďalej uvažovať s existujúcim systémom CTZ ako nosným systémom zásobovania teplom v meste a vytvoriť resp. nevylúčiť územné predpoklady pre jeho ďalší intenzívny a extenzívny rozvoj.

ZOZNAM SKRATIEK

BP - Bytový podnik

CTZ – centrálny tepelný zdroj

D – dennostupne

EÚ – európska únia

HBV - hromadná bytová výstavba

IBV - individuálna bytová výstavba

OST – odovzdávacia stanica tepla

PK – plynová kotolňa

POS – podružná odovzdávacia stanica

PR – primárny rozvod

SBDO - Stavebné bytové družstvo občanov

SOS – stavebnicová odovzdávacia stanica

SR – sekundárny rozvod

STN – slovenská technická norma

TRV – termoregulačný ventil

TV – teplá voda (TÚV)

ÚK – ústredné kúrenie

VS – výmenníková stanica

ZP – zemný plyn

η – účinnosť

PRÍLOHOVÁ ČASŤ

Základné údaje o dodávke a spotrebe tepla v objektoch za rok 2005

Objekty v správe Bytového podniku, m.p., Štúrovo zásobované teplom z CTZ

*POS 1*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Sv.Štefana 53-59	T 06Br	64	142	5320	1 056	0,1985	0,3038	1863	742	0,398	13,1	153
Sv.Štefana 69-75	T 06Br	64	164	5320	1 251	0,2352	0,3049	2002	797	0,398	12,2	130
Družst.rad 41	T 06Bb	32	92	2878	624	0,2168	0,3266	1052	419	0,398	11,4	151
Družst.rad 6-12	T 06Br	32	74	2660	721	0,2711	0,3038	883	352	0,399	11,9	112
Družst.rad 14-20	T 06Br	32	88	2660	755	0,2838	0,3038	973	387	0,398	11,1	107
Spolu		224	560	18838	4 407			6773	2 697

*POS 2*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Družst.rad 17-23	T 06Br	32	83	2749	721	0,2623	0,3038	660	158	0,239	8,0	116
Jesenského 68	T 06Bb	71	147	5089	1 178	0,2315	0,3490	1295	945	0,730	8,8	151
Jesenského 72	T 06Bb	59	133	5089	1 224	0,2405	0,3490	1244	873	0,702	9,4	145
Jesenského 74	T 06Bb	60	143	5089	1 089	0,2140	0,3490	1349	713	0,529	9,4	163
Gaštanova 2-10	T 06Br	115	236	8923	1 617	0,1812	0,3038	2890	1 247	0,431	12,2	168
Spolu		337	742	26939	5 829			7438	3 936

*POS 3*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Bartókova 20-22	T 06Br	34	70	2651	653	0,2463	0,3038	941	342	0,363	13,4	123
Bartókova 16,18	T 06Br	22	51	1620	554	0,3420	0,3038	380	138	0,363	7,5	89
Bartókova 30-36	T 06Br	92	190	7000	1 522	0,2174	0,3038	2784	1 013	0,364	14,7	140
Smetanova 17-19	T 06Br	16	51	1471	524	0,3562	0,3038	468	170	0,363	9,2	85
Spolu		164	362	12742	3 253			4573	1 663

*POS 4*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Štefánikova 12-16	T 06Br	69	167	5544	1 343	0,2422	0,3038	1890	754	0,399	11,3	125
Štefánikova 42-44	Pl.14r	32	99	3664	952	0,2598	0,2878	1232	492	0,399	12,4	111
Rákocziho 58-64	Pl.14r	64	185	6040	1 537	0,2545	0,2878	2611	1 042	0,399	14,1	113
Spolu		165	451	15248	3 832			5733	2 288

*SOS*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Petőfiho 98-100	Pl.15r	40	81	3072	682	0,2220	0,2884	1132	355	0,314	14,0	130
Petőfiho 102-108	Pl.15r	64	182	6112	1 362	0,2228	0,2884	2361	740	0,313	13,0	129
Spolu		104	263	9184	2 044			3493	1 095

*VS 1*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Sv. Štefana 27-29	PV 2	18	37	1539	411	0,2671	0,3781	547	234	0,428	14,8	142
Záhradnícka 31-33	PV 2	18	33	1100	428	0,3891	0,3781	228	98	0,430	6,9	97
Spolu		36	70	2639	839			775	332

VS 2

ÚK

Hospo-

Adresa

St. sús-

Počet

Mer.pl.

Spot.

Skut. mer. spot.

Nor. mer. spot.

voda

teplo

Merná spotreba

dárnosť

objektov

tava

bytov

osôb

[m²]

[GJ]

[GJ/m²]

[m³]

[GJ]

[GJ/m³]

[m³/os]

[%]

Petőfiho 75-81

PV 2

3080

993

0,3224

0,3781

742

331

0,446

9,4

117

Spolu

3080

993

742

331

*VS 4*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Športová 11-13	PV 2	20	39	1550	455	0,2935	0,3781	453	187	0,413	11,6	129
Športová 19-21	PV 2	17	32	1565	389	0,2486	0,3781	325	134	0,412	10,2	152
Spolu		37	71	3115	844			778	321

Primár

ÚK

Hospo-

Adresa

St. sús-

Počet

Mer.pl.

Spot.

Skut. mer. spot.

Nor. mer. spot.

voda

teplo

Merná spotreba

dárnosť

objektov

tava

bytov

osôb

[m²]

[GJ]

[GJ/m²]

[m³]

[GJ]

[GJ/m³]

[m³/os]

[%]

Jesenského 73

PV 2

3456

1 163

0,3365

0,3781

1172

324

0,276

12,3

112

Spolu

3456

1 163

1172

324

Objekty v správe Bytového podniku, m.p., Štúrovo zásobované teplom z PK

DOS

ÚK

Hospo-

Adresa

St. sús-

Počet

Mer.pl.

Spot.

Skut. mer. spot.

Nor. mer. spot.

voda

teplo

Merná spotreba

dárnosť

objektov

tava

bytov

osôb

[m²]

[GJ]

[GJ/m²]

[m³]

[GJ]

[GJ/m³]

[m³/os]

[%]

Sobieskeho 20

748

457

0,6110

0,2943

Spolu

748

457

15 b.j.

ÚK

Hospo-

Adresa

St. sús-

Počet

Mer.pl.

Spot.

Skut. mer. spot.

Nor. mer. spot.

voda

teplo

Merná spotreba

dárnosť

objektov

tava

bytov

osôb

[m²]

[GJ]

[GJ/m²]

[m³]

[GJ]

[GJ/m³]

[m³/os]

[%]

Jesenského 42

1187

438

0,3690

0,2943

271

0,365

10,4

Spolu

1187

438

271

*2x8 b.j.*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Jesenského 59	PV 2	8	20	866	360	0,4157	0,3781	198	89	0,449	9,9	91
Jesenského 61	PV 2	8	23	866	392	0,4527	0,3781	250	113	0,452	10,9	84
Spolu		16	43	1732	752			448	202

*K 4*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Orechová 37-39	T 11	8		727	341	0,4691	0,3951	244	110	0,451		84
Orechová 41-43	T 11	8	23	727	339	0,4663	0,3951	399	128	0,321	17,3	85
Orechová 45-47	T 11	8	20	727	348	0,4787	0,3951	288	79	0,274	14,4	83
Orechová 51	T 11	8	13	727	345	0,4746	0,3951	163	75	0,460	12,5	83
Spolu		32	56	2908	1 373			1094	392

Objekty v správe SBDO, Štúrovo zásobované teplom z CTZ

*POS 1*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Sv. Štefana 35-39	T 06Br	33	70	2553	647	0,2534	0,4053	843	854	1,013	12,0	160
Sv. Štefana 41-45	T 06Br	33	69	2553	665	0,2605	0,3038	821	802	0,977	11,9	117
Sv. Štefana 47-51	T 06Bb	33	64	2553	547	0,2143	0,3038	699	443	0,634	10,9	142
Sv. Štefana 61-67	T 06Br	64	134	5313	1 230	0,2315	0,3038	1694	674	0,398	12,6	131
Družst.rad 25-31	T 06Br	32	59	2656	731	0,2752	0,3038	688	274	0,398	11,7	110
Družst.rad 39	T 06Bb	32	88	2894	646	0,2232	0,3049	917	365	0,398	10,4	137
Spolu		227	484	18522	4 466			5662	3 412

*POS 2*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Družst.r. 9-15	T 06Br	32	70	2749	895	0,3257	0,3038	886	262	0,296	12,7	93
Družst.r. 1-7	T 06Br	32	61	2749	817	0,2972	0,3038	709	211	0,298	11,6	102
Jesenského 70	T 06Bb	72	141	4958	1220	0,2461	0,3049	1585	590	0,372	11,2	124
Jesenského 66	T 06Bb	72	125	4958	1279	0,2581	0,3049	1471	642	0,436	11,8	118
Spolu		208	397	15414	4 212			4651	1 705

*POS 3*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Bartókova 1	T 06Bb	60	150	4954	1 332	0,2689	0,3049	1706	688	0,403	11,4	113
Bartókova 2-14	T 06Br	77	153	6244	1 696	0,2716	0,3038	2005	809	0,403	13,1	112
Bartókova 24-28	T 06Bb	57	118	4624	1 141	0,2468	0,3049	1481	598	0,404	12,6	124
Bartókova 3	T 06Bb	60	156	4954	1 374	0,2774	0,3049	1906	769	0,403	12,2	110
Smetanova 5-15	T 06Br	66	154	5442	1 641	0,3015	0,3038	1599	645	0,403	10,4	101
Spolu		320	731	26218	7184			8697	3509

*POS 4*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Štefánikova 13-17	Pl.14r	48	149	4568	1 302	0,2850	0,3045	1892	745	0,394	12,7	107
Štefánikova 19-23	Pl.14r	48	142	4568	1 529	0,3347	0,3045	1456	573	0,394	10,3	91
Štefánikova 24-28	T 06Br	69	169	5514	1 300	0,2358	0,3038	2088	822	0,394	12,4	129
Štefánikova 30-32	T 06Br	46	111	3671	1 143	0,3114	0,3038	1411	555	0,393	12,7	98
Štefánikova 36-40	Pl.14r	48	140	4568	1 255	0,2747	0,3045	1707	672	0,394	12,2	111
Štefánikova 46-48	Pl.14r	32	107	3665	910	0,2483	0,3045	1236	487	0,394	11,6	123
Vorosmartyho 2-6	T 06Br	69	172	5533	1 287	0,2326	0,3041	1834	722	0,394	10,7	131
Želiarsky svah 27-29	Pl.14r	64	195	3665	1 015	0,2769	0,3045	1283	505	0,394	6,6	110
Rákócziho 35-41	Pl.14r	64	102	6094	1 638	0,2688	0,3047	2408	948	0,394	23,6	113
Rákócziho 66-72	Pl.14r	64	179	6088	1 732	0,2845	0,3047	2449	964	0,394	13,7	107
Rákócziho 74-80	Pl.14r	64	201	6093	1 618	0,2656	0,3047	2237	881	0,394	11,1	115
Spolu		616	1667	54027	14 729			20001	7 874

*SOS*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Gaštanova 1-5	Pl.15r	48	135	4568	974	0,2132	0,2884	1825	569	0,312	13,5	135
Petófiho 92-96	Pl.15r	48	154	4568	1 021	0,2235	0,2884	1945	606	0,312	12,6	129
Jesenského 76,78	Pl.15r	40	93	3060	730	0,2386	0,2884	1271	396	0,312	13,7	121
Jesenského 80,82	Pl.15r	40	100	3060	662	0,2163	0,2884	1448	451	0,311	14,5	133
Spolu		96	289	9136	1 995			3770	1 175

*VS 2*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Petőfiho 67-73	PV 2	36	69	3078	1 095	0,3558	0,3781	712	316	0,444	10,3	106
Petőfiho 83-89	PV 2	36	86	3078	1 038	0,3372	0,3781	884	393	0,445	10,3	112
Spolu		72	155	6156	2 133			1596	709

*VS 3*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Petőfiho 91-97	PV 2	36	78	3078	921	0,2992	0,3781	1080	437	0,405	13,8	126
Petőfiho 99-105	PV 2	36	73	3078	906	0,2943	0,3781	773	313	0,405	10,6	128
Petőfiho 107-113	PV 2	36	71	3078	922	0,2995	0,3781	1078	436	0,404	15,2	126
Spolu		108	222	9234	2 749			2931	1 186

*VS 4*					ÚK				TV			Hospo-
Adresa	St. sús-	Počet		Mer.pl.	Spot.	Skut. mer. spot.	Nor. mer. spot.	voda	teplo	Merná spotreba		dárnosť
objektov	tava	bytov	osôb	[m²]	[GJ]	[GJ/m²]	[GJ/m²]	[m³]	[GJ]	[GJ/m³]	[m³/os]	[%]
Športová 7-9	PV 2	20	41	1539	512	0,3327	0,3781	472	195	0,413	11,5	114
Športová 15-17	PV 2	20	47	1539	518	0,3366	0,3781	538	221	0,411	11,4	112
Športová 23-25	PV 2	20	45	1539	472	0,3067	0,3781	614	253	0,412	13,6	123
Športová 27-29	PV 2	20	49	1539	458	0,2976	0,3781	381	157	0,412	7,8	127
Spolu		80	182	6156	1 960			2005	826

Implementácia Smernice EÚ č. 2002/91/EC a Zákona NR SR č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov

Obytné budovy a budovy tretieho sektora (úrady, veľkoobchodné a maloobchodné predajne, hotely, reštaurácie, školy, nemocnice, športové haly a pod.) sú na základe početných štúdií v členských krajinách EÚ najväčší finálni spotrebitelia energie. Ich podiel na celkovej konečnej spotrebe energie v rámci EÚ je 40%.

Smernica EÚ č. 2002/91/EC ukladá členským štátom EÚ uplatňovať metodiku výpočtu energetickej efektívnosti budov na národnej, prípadne regionálnej úrovni, pričom sa vzťahuje na budovy s celkovou úžitkovou plochou nad 1000 m².

Cieľom tejto smernice je podporovať lepšiu energetickú hospodárnosť budov v spoločenstve, berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky ako aj požiadavky na teplotu vnútorného prostredia a na hospodárnosť.

Zákon č.555/2005 Z.z. z 8. novembra 2005 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Tento zákon ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov a pôsobnosť orgánov verejnej správy.